PEKING - Čínska sonda Čchang-e 4 môže vedcom pomôcť objasniť pôvod mesačných kráterov. Vzorky získané z oblasti nazývanej Aitkenova panvica naznačujú, že vplyv pradávneho telesa, ktorý panvu vytvaroval, bol natoľko silný, že prerazil lunárnu kôru a prenikol až do plášťa, napísal spravodajský server BBC.
Čchang-e 4 pristála 3. januára tohto roku vo Von Kármánovom kráteri na odvrátenej strane zemskej družice. Tento menší kráter s priemerom 180 kilometrov leží v rozsiahlej preliačine širokej 2300 kilometrov, ktorá sa nachádza pri južnom póle. Rozsiahla Aitkenova panva je podľa vedcov stará 3,9 miliardy rokov, rozkladá sa cez takmer štvrtinu Mesiaca, a je tak jedným z najväčších kráterov v slnečnej sústave. Práve jej vznik môžu nové poznatky pomôcť odhaliť.
Sonda doniesla na lunárny povrch vozidlo Nefritový králik 2, ktoré identifikovalo kamene s iným chemickým zložením ako akékoľvek iné horniny nájdené na Mesiaci. Na základe prvých analýz z infračerveného spektrometra by mali vzorky obsahujú minerály olivín a pyroxén, ktoré zodpovedajú predpokladanej skladbe lunárneho plášťa.
Mesiac sa podobne ako Zem skladá z jadra, plášťa a kôry. Ak by dávny asteroid naozaj prenikol až do plášťa, teda druhej vrstvy, musel by predtým preraziť 50 kilometrov silnú kôru Mesiaca. Dáta zaslané nefritovým králikom 2 môžu vedcom pomôcť objasniť chemické a mineralogické zloženie lunárneho plášťa aj vznik a evolúciu samotného Mesiaca. Jeho odvrátená strana nie je zo Zeme vidieť vplyvom takzvanej viazanej rotácie a povrch tam brázdi viac kráterov než na strane rezu stranu. Má ale menej "morí" - temných planín, ktoré vznikli dávnou vulkanickou činnosťou.
Nové poznatky v stredu vydali vedci z Čínskej akadémie vied v odbornom časopise Nature. Do budúcnosti chcú horniny ďalej študovať a premýšľajú aj nad ďalšou misiou, ktorá by vzorky doviezla na Zem, kde by ich bolo možné skúmať v laboratórnych podmienkach.
