ZÜRICH - Správy o topení ľadovcov sú väčšinou spájané najmä so situáciou v Arktíde a Antarktíde. Ako je to však v európskych veľhorách, ktorých štíty dokázali udržať ľadovú vrstvu počas celého roka? Profesor zo švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu v Zürichu sa vo svojej štúdii zameral práve na túto problematiku a jeho zistenia nie sú vôbec optimistické.
Ľadovce v Alpách slúžia ako zásobáreň vody. Prirodzený kolobeh fungujúci až doteraz je však vážne ohrozený, pretože ich pomalé roztápanie nabralo na obrátkach a v súčasnosti ide o veľmi rýchly proces. Zväčšujúce sa globálne otepľovanie ich totiž roztápa v oveľa intenzívnejšom tempe a ich štruktúra je vážne narušená. Podľa profesora Daniela Farinottinoho sa pri takomto tempe otepľovania 3500 ľadovcov v Alpách do konca tohto storočia stane minulosťou. Výsledkom bude ohrozenie hladiny vodných tokov a pestovania poľnohospodárskych plodín.
K tomuto tvrdeniu profesora doviedli výsledky štúdie, počas ktorej modeloval budúcnosť jednotlivých ľadovcov podľa troch scenárov, akými by sa mohol vyvíjať stav klímy. Jeho zistenia boli dosť kruté. Na ich základe by pokojne mohli premenovať najvyšší vrch Európy Mount Blanc. Jeho trvalá zimná prikrývka sa má totiž v krátkom čase stať minulosťou. Svoju úlohu tu však nezohrávajú iba zvyšujúce sa teploty, ale aj nedostatočné zrážky ovplyvňujúce cirkuláciu vody.
Topiaci sa ľad v Grónsku by mohol odhaliť supertajnú vojenskú základňu
Farinotti potvrdil svoju teóriu po porovnaní svojho modelu, na ktorom začal pracovať v roku 2003. Experiment ukončil v roku 2017, pričom počas tohto obdobia sa vrstva ľadovcov zmenšila. Z toho usúdil, že v rokoch 2017 až 2050 bude mať väčšina týchto zmien na ľadovce v Alpách katastrofálny dopad a situáciu nedokáže eliminovať ani pokles emisií po roku 2020. Dôvodom je to, že ich ľadová štruktúra sa za posledné desaťročia výrazne narušila, sú previsnuté a neudržateľné. Ich zanikanie bude síce pomalý, ale nezvratný proces.
Pribrzdiť, no nie zastaviť, by ho mohli opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť v priebehu nasledujúceho desaťročia. Podľa najpozitívnejšieho scenára by ich mohlo zostať približne 37 percent z množstva, ktoré pokrývalo veľhory v roku 2017. "Zmierme sa s tým, že Alpy budú v roku 2100 už väčšinou bez ľadu. V najvyšších oblastiach zostane pravdepodobne iba päť percent zo súčasnej ľadovej prikrývky a možno aj menej. A aj pri tých najoptimistickejších predpovediach zostane zo súčasného množstva len približne sedmina," uviedol spoluautor štúdie Matthias Huss.
