KOŠICE/PRAHA - Až v 90. rokoch minulého storočia sa začalo hovoriť a písať o čine slovenského vojaka Michala Lefčíka, ktorý je teraz označovaný za "slovenského Jána Palacha". Lefíčk bol v pohnutom roku 1969 vojakom základnej služby a pred päťdesiatimi rokmi, 11. apríla 1969, sa na košickom Námestí osloboditeľov polial horľavinou a zapálil. Zomrel počas prevozu do nemocnice.
Podľa niektorých historikov bol motívom jeho činu protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Na rozdiel od ostatných, ktorí na protest proti invázii zvolili dobrovoľnú smrť, dokázal vtedajší režim Lefčíkovu smrť úplne utajiť. Vtedajšia Štátna bezpečnosť sa po tragickej smrti snažila zamlčať všetky okolnosti prípadu, sfalšovala aj úradné záznamy a zastrašovala Michalových príbuzných a známych. V denníku Večer sa podľa slovenských médií len niekoľko dní po nešťastí objavil krátky článok s názvom "Módna smrť", v ktorom bolo nesprávne uvedené meno mladého vojaka.
Podrobnosti o tomto prípade začali vychádzať na povrch až po roku 1990. Práve vtedy najprv podľa historika Petra Blažka z Ústavu pre štúdium totalitných režimov (ÚSTR) vyhlásila redakcia košického periodika Akcia pátranie po svedkoch tragickej udalosti. Ďalšie informácie poskytol tiež archív slovenského ministerstva vnútra a historik Martin Furmanik, ktorý s Blažkom na základe správ vtedajšej polície a s pomocou ďalších zdrojov získali doposiaľ neznáme informácie o Lefčíkovom živote a skone. Ďalším cenným zdrojom je aj dokument Tibora Iča, spomienky a pátranie slovenského výtvarníka Petra Kalmusa, ktorý sa ako šestnásťročný ocitol na mieste činu krátko po tom, čo Lefčíka odviezla sanitka.
Michal Lefčík sa narodil 11. mája 1950 vo východoslovenskej obci Sečovská Polianka. Študoval stredné vojenské učilište, po škole odišiel do Prahy, kde pracoval ako robotník a kde sa podľa Kalmusa zoznámil s Palachom. Neskôr bol povolaný na vojnu a začiatkom apríla nastúpil na základnú vojenskú službu do Strážska. Podľa Blažka, ktorý sa odvoláva na vtedajšie policajné záznamy, bol po troch dňoch prevezený do nemocnice v Košiciach, odkiaľ ho 11. apríla 1969 prepustili. K svojmu útvaru sa ale nevrátil a desať minút pred šiestou hodinou podvečer sa v Košiciach pred pomníkom neznámeho vojaka podpálil. Zopár okoloidúcich sa ho snažilo zachrániť, ale márne. Mladík utrpel popáleniny takmer na celom tele a do nemocnice ho priviezli už mŕtveho.
Lefčíkov pohreb sa podľa spomienok rodinných príslušníkov konal v rodnej obci pod dohľadom tajnej polície, vrátane členov vojenskej kontrarozviedky. Podľa Furmanika sa ho zúčastnilo aj niekoľko vojakov. Motív činu samovraha nebol doteraz úplne objasnený. Podľa historikov sa nepodarilo nájsť originál Michalovho listu na rozlúčku a zachoval sa len policajný opis, ktorý mohol byť sfalšovaný tak, aby z Lefčíka urobil duševne narušeného mladíka. Z opisu vyplynulo, že sa zapálil na protest proti nejasne opísaným vojenským konfliktom vo svete. Blažek sa domnieva, že súvislosti s augustovou okupáciou napovedá skutočnosť, že si pre svoj protest vybral miesto, kde v auguste 1968 došlo k najprudším stretom medzi košickou mládežou a sovietskymi vojakmi.
