MANCHESTER - Keby bol príbeh Rachael a Paddyho sfilmovaný, všetci by ho určite označili za príliš sladkú a nereálnu romancu, ktorá sa môže odohrávať iba na filmovom plátne. Lenže postavy v ich príbehu sú skutočné, okolnosti vymyslel sám život a náhoda chcela, aby Angličanka po takmer dvadsiatich rokoch získala lásku muža, ktorý sa jej páčil ešte na základnej škole.
Keď si Rachael Kirkwoodová spomína na svoje detstvo, vždy ho spája s Paddym, ktorého prvý raz stretla v roku 1997 na chodbe školy Blessed Thomas Holford v Altrinchame neďaleko Manchestra. "Bol o rok starší a ja som bola veľmi plachá. Vždy som mu posielala pozdrav na Valentína, ale on nikdy nezistil, že je odo mňa." Takto sa to vraj ťahalo až do chvíle, kým sa s rodičmi neodsťahovala na Nový Zéland. Náhoda však zariadila, že v roku 2015 opäť zakotvila v Manchesteri, tentoraz už ako slobodná mamička sedemročného syna. Myšlienka na Paddyho ju vraj nikdy neopustila a keď uvidela, že je Facebooku, odvážila sa osloviť ho.
Napísala mu, že sa veľmi nezmenil a on jej odpísal, že ani ona nie. Po týždni písania Rachael povedal to, na čo čakala od svojich jedenástich rokov - pozval ju na rande. Ďalšie udalosti sa diali závratným tempom, pretože Paddy začal hľadať dom a chcel, aby mu pomohla s výberom a nasťahovala sa k nemu. "Myslela som si, že žartuje. Ale on ma po šiestich týždňoch požiadal o ruku. Vzali sme sa v Paríži," hovorí Kirkwoodová.
V tom čase si myslela, že je tehotná, ale išlo iba o molárne tehotenstvo. Iba mesiac po svadbe ale naozaj otehotnela a v septembri 2016 priviedla na svet dievčatko. V júni 2017 sa jej narodili chlapci dvojičky, čo znamená, že za deväť mesiacov porodila tri deti. Vlani v novembri pribudol do rodiny štvrtý prírastok. "Náš život je hektický, ale sme šťastní, lebo máme dom plný detí. Paddy hovorí, že to celé je ako vyhratá lotéria," poznamenala spokojne Rachael s tým, že cez víkendy ich je ešte viac, pretože k nim chodí aj syn z manželovho prvého vzťahu.
Je obdivuhodné, že vyťažená matka stíha aj prácu pre charitu a pomáha tým, ktorí sa chcú napriek svojmu smrteľnému ochoreniu zosobášiť. "Týmto ľuďom nezostávajú peniaze na obrad, pretože platia za náročnú liečbu. Chcú však zvyšok svojho života stráviť v manželskom zväzku a tešiť sa z blízkosti milovanej osoby. Treba im preto pomôcť uskutočniť tento sen," dodáva.
