PARÍŽ - Vzrušenie, nadšenie, závrat... Ako na nás zapôsobí prvé stretnutie s láskou? Zostane vzorom pre naše budúce lásky? Čo to je prvá láska? Čo ju robí tak silnou, že vstupuje do toľkých románov, filmov a životopisov? Prečo zanecháva, či už je šťastná alebo nie, neporovnateľnú a nezmazateľnú stopu?
"Prvá láska je nenahraditeľná a každý si myslí, že je definitívna, čistá a márnivá ako parfum," hovorí sociológ Michel Maffesoli, ktorého cituje francúzsky denník Le Figaro. "Ešte dnes si pamätám, ako bola cítiť jeho koža. Mala som vtedy sedemnásť, on o dvadsať rokov viac," uviedla francúzska herečka Judith Magreová, ktorá nedávno oslávila svoje 92. narodeniny.
Herečka s nostalgiou rozpráva, ako sa s ním jedného dňa stretla na terase reštaurácie, kam každý deň chodil. Neodvažovala sa na neho pozrieť zo strachu, že by zachytil jej pohľad. Raz bola Judith pozvaná na vidiek. Nemala však auto, ani ho nevedela riadiť. Kamarátka ju uistila, že pre ňu niekoho pošle. A koho potom videla za volantom? Jeho! "Myslela som, že omdliem," spomína Magreová.
Telo prezrádza prvé city nepotlačiteľnými fyzickými prejavmi, akými sú chvenie, červenanie či slabosť v kolenách. Keď spisovateľka Cécile Coulonová prvý raz uzrela pred svojím lýceom mladé dievča v sukni a tričku, doslova stratila vládu nad svojím telom. "Je ťažké opísať tie pocity. Bola som očarená," hovorí. Obe dievčatá spolu rok flirtovali. Potlačovali svoju túžbu čo možno najdlhšie, než prišla explózia.
Taliansky sociológ Francesco Alberoni opisuje túto rodiacu sa lásku ako žiarivú hviezdu v každodennej šedi, otvorenie sa svetu, túžbu po obrode. Spisovateľka Annie Ernauxová to potvrdzuje vo svojej knihe Pamäte dievčaťa, kde rozpráva o hrdinke, ktorou je ona sama. "Chcela uniknúť dohľadu svojej matky, čítať celé noci a chodiť do kaviarní navštevovaných študentami. Čakala na svoju prvú noc lásky. Tá prišla jedného letného večera. Potom už nikdy nebola taká ako predtým."
Rodiaca sa láska sa utvára s odporom k inštitúciam, tradícii, konvenciám a morálke. Neexistuje prvá láska bez prekračovania zákazov. Keď človek pocíti prvú lásku, opúšťa dobu obdobie detstva a dospievania, kráča ku svojej slobode, zbavuje sa materského dohľadu. Francesco Alberoni rozlišuje bežnú sexualitu, ktorá sprevádza uniformný a priamočiary život, od mimoriadnej sexuality sprevádzajúcej prvú lásku. "Každý pohľad, každý dotyk, každá zdieľaná myšlienka sú nabité erotickou intenzitou tisíckrát silnejšou než pri bežnom sexuálnom vzťahu," tvrdí. Je teda prvá láska zdrojom večnej nostalgie? Zostáva v našej predstavivosti ako niečo veľmi špeciálne, hoci vieme, že je možné milovať viackrát.
Véronique Olmiová je spisovateľka, autorka niekoľkých románov, ku ktorým patrí aj Prvá láska. "Svoju prvú lásku som stretla neskoro. Moji prarodičia mali osem detí a žili spolu až do smrti. Každý večer sa pred spaním navzájom spýtali: "Miluješ ma?" Ak si kládli túto otázku, bolo to preto, že na láske nie je na prvý pohľad nič vidieť. Chceli sa vzájomne uistiť, to mi pripadalo zásadné. Ich láska bola pre mňa vzorom," hovorí. "Ja som od mužov dlho žiadala nemožné. A tak sme sa vždy rozchádzali. Ten deň, keď som spoznala svoju prvú veľkú lásku, bol tiež dňom, keď som pochopila, že budem milovať jeho nedostatky až k zblázneniu," dodáva Véronique.
