MYS CANAVERAL - Spolu s Billom Andersom tvorili tím na palube kozmickej lode Apollo 8 aj kozmonauti Frank Borman a Jim Lovell. Ocitli sa v blízkosti Mesiaca a zároveň najďalej od Zeme, než sa kedykoľvek dostal ktorýkoľvek pozemšťan. Odrazu sa Andersovi naskytol neuveriteľný pohľad: uvidel Zem, ktorá vychádzala nad mesačný horizont.
"Bože, pozrite sa na ten pohľad! Vychádza Zem! Aké je to nádherné!" vykríkol nadšený astronaut. Rýchlo zachytil tento úkaz na posledné políčko čiernobieleho filmu. Kolega Lovell mu medzitým podal film farebný a fotografovanie vychádzajúcej Zeme mohlo pokračovať. Spomedzi 865 snímok, ktoré posádka urobila počas svojho letu, je na 14 záberoch zvečnená modrá planéta nad nehostinným mesačným povrchom. Stalo sa to na Štedrý deň presne pred 50 rokmi, teda 24. decembra 1968.
Let Apollo 8 bol v poradí len druhým pilotovaným letom v rámci programu Apollo. Národný úrad pre letectvo a kozmonautiku (NASA) mu však určil ambiciózny cieľ: vyslať kozmickú loď na obežnú dráhu Mesiaca. Prvý let Apollo 7 sa pritom uskutočnil len tesne predtým, v dňoch 11.-22. októbra 1968 a jeho cieľom bol oblet Zeme. Raketa Saturn V, ktorá mala vyniesť modul Apollo 8 k Mesiacu, vyštartovala zo zemského povrchu už 21. decembra 1968.
Urýchlenie kozmického programu ovplyvnili politické okolnosti, konkrétne studená vojna a súperenie medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi. Po tom, ako sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin obletel v roku 1961 Zem, mali Sovieti náskok. Ich kozmická loď Sojuz 7K-L1 obletela 18. septembra 1968 aj Mesiac, ale bez ľudí na palube. Američania sa snažili poponáhľať s naplnením zámeru, ktorý ohlásil už prezident John F. Kennedy – pristáť na Mesiaci do konca desaťročia.
Americká kozmická loď Apollo 8 vyštartovala presne 21. decembra 1968 o 13.51 h SEČ. Po cca 69 hodinách letu, teda 24. decembra 1968 o 10.59 h SEČ, sa loď dostala na obežnú dráhu Mesiaca. Uskutočnila desať obletov. A práve pri štvrtom oblete sa fascinovaným kozmonautom ponúkol pohľad na vychádzajúcu Zem.
Podľa portálu Scientific American tento záber, ktorý obletel svet, bol najväčším darom, ktorý posádka Apolla 8 ľudstvu priniesla. Istým spôsobom zatienil aj nasledujúce kozmické úspechy vrátane samotného pristátia na povrchu Mesiaca.
Prínosom letu bol aj enormný nárast záujmu Američanov o kozmické lety - najmä potom, ako na Štedrý deň, teda 24. decembra 1968, vyslala posádka svoje Vianočné posolstvo celému ľudstvu a v priamom televíznom prenose čítala z Prvej knihy Mojžišovej (Genesis), zatiaľ čo loď krúžila po obežnej dráhe okolo Mesiaca.
Posádke sa podarilo bezpečne pristáť 27. decembra 1968 o 16.52 h SEČ na hladine Tichého oceánu. Hoci sa Zem z Mesiaca podarilo vyfotografovať už sonde Lunar Orbiter v roku 1966, oveľa silnejší bol okamih, keď sa takýto pohľad naskytol človeku. Pohľad na Zem v hlbinách vesmíru zmenil podľa portálu nazeranie ľudí na otázky životného prostredia a medzinárodnej politiky, ale vo všeobecnosti aj na miesto ľudí vo vesmíre.
Kozmonaut Bill Anders, ktorý je autorom týchto nezabudnuteľných fotografií, na tento okamih spomína slovami: "Zapôsobilo to na mňa, tá nádherná modrá lopta na čiernom pozadí, ktorá sa stávala menšou a menšou spolu s tým, ako sme sa od nej vzďaľovali. Vtedy som si uvedomil, aká bezvýznamná je naša malá planéta."
