SPROWSTON - Mladý pár z anglického mestečka Sprowston sa dopracoval k vlastnému domu oveľa skôr, ako je to vo Veľkej Británii, ale vlastne aj inde vo svete bežné. Nathan a Emma to všetko dokázali vďaka disciplíne a finančnej kontrole a teraz z pohodlia svojej obývačky ostatným radia, ako na to.
Briti sa bežne dopracujú k vlastnému domu a bývaniu okolo tridsiatky. Nathan Stearman (21) a jeho priateľka Emma Smithová (19) to dokázali oveľa skôr. Živnostník, ktorý pracuje ako maliar a účtovníčka si začali na spoločnú domácnosť šetriť už ako šestnásťroční a teraz sa pýšia domom za 168 500 libier (cca 186-tisíc eur). Keď si chceli vybaviť hypotéku, doslova šokovali svojho finančného poradcu tým, ako sa im to podarilo. Emma si otvorila sporiaci účet zameraný na pomoc tým, ktorí si plánujú kupovať prvý dom, šikovne menila jednotlivé programy a takto ušetrila až 24 000 libier. Potom zložili desať percent na hypotéku (17 000 libier a zvyšok použili na renovovanie domu postaveného v roku 1992. So svojimi skúsenosťami sa podelili s čitateľmi denníka The Sun v rubrike My first home.
Aký veľký je váš dom a koľko vás to stálo?
"Náš dom je vlastne dvojdom, pretože nás spája priečka so susedmi. Nasťahovali sme sa tento rok v auguste, ale až do decembra sme ho prerábali. Stojí v slepej uličke a ku garáži máme vlastnú príjazdovú cestu. Dom nás stál takmer 170-tisíc libier, čo je približne o 6500 libier menej, ako sme pôvodne plánovali. Chceme na ňom trošku zarobiť, tak ho stále renovujeme, aby sme navýšili jeho hodnotu."
Ako ste dokázali ušetriť?
"Spoločne sme ušetrili 24 000 libier, čo nám stačilo na presťahovanie, zálohu a doterajšiu rekonštrukciu. Obaja sme si otvorili sporiaci účet Help to Buy Isa, kde nám vláda pridala 24 percent, čo vykrylo náklady na všetky právne úkony vo výške 1400 libier. V tom čase som pracovala ako asistentka v škôlke a zarábala som 945 libier mesačne. Z tejto sumy som dokázala mesačne odložiť 200 libier. Mesačne som platila 150 libier za daň a poistku na auto a 90 libier som minula na benzín. Výdavky za lieky na moju cukrovku ma stáli 60 libier. Nathanovi zostávalo v čistom 1500 libier a z nich dokázal mesačne odložiť 500 libier. Náklady na jeho dodávku sa mesačne pohybovali od 200 do 300 libier. Do sporiacich účtov Isa sme mohli investovať maximálne 200 libier, tak sme si otvorili ďalšie. Nathan platil chvíľu rodičom 20 libier za bývanie, ale keď videli, že to so šetrením na dom myslí vážne, nechceli od neho už vôbec nič," hovorí Emma.
Museli ste si odoprieť veľa vecí, keď ste chceli zložiť zálohu?
Vôbec to nebolo zložité. Chodievali sme von s kamošmi, ale vždy sme si brali hotovosť, pretože tak sme mali výdaje pod kontrolou. V období, keď nám nezostávalo veľa peňazí, využívali sme rôzne akcie na jedlo, napr. dve porcie za cenu jednej. Keď sme už dali niečo na sporenie, nesiahli sme na to. To bolo naše pravidlo. Šetrenie vo dvojici je úžasné, dokázali sme sa podporovať a podržať. Vždy, keď sa nám v obchode niečo páčilo, zvažovali sme, či to naozaj potrebujeme. Dokonca sme boli aj na dovolenke v Katalánsku a v Lanzarote."
Bolo to jednoduché vziať si pôžičku v takom mladom veku?
"Spočiatku sa nám smiali všetci finanční poradcovia, lebo si mysleli, že sme príliš mladí. Takisto sme zistili, že potrebujeme väčší vklad, lebo Nathan je živnostník. Podarilo sa nám to však vyriešiť. Vysvetlili nám, že nejde iba o naše úspory, ale aj o naše kreditné skóre. Netušila som, že mám nejakú kreditnú históriu, veď som nikdy nemala ani len kartu. Takže som si musela jednu založiť, aby som si navýšila skóre a splácala som ňou benzín."
Z čoho ste si zaplatili zariadenie v dome?
"Keď sme sa nasťahovali, nič sme nemali. Vzali sme si hypotéku, za ktorú nemusíme platiť prvé dva roky. Kúpili sme si sedačku, posteľ, stôl, stoličky, chladničku, skrátka všetko, čo potrebujeme. Už sme si vypočítali, koľko budeme platiť mesačne, aby sme to vrátili včas. Je to pre nás ďalší účet, ktorý postupne zaplatíme."
Aký to bol pocit, keď ste dostali kľúče od domu?
Bolo to neuveriteľné a neopísateľné. Ťažká práca sa nám naozaj oplatila. Nastalo zopár vecí, s ktorými sme nepočítali, ako napríklad nečakaná diera v strope alebo pleseň v kuchyni. Nebolo to ale nič, čo by sme nedokázali zvládnuť."
Aké sú vaše dlhodobé plány?
"Dúfame, že tu zostaneme desať rokov. Za ideálnych podmienok by sme chceli dom prenajať a kúpiť si ďalší. Momentálne však musíme všetko najskôr dokončiť. Už máme novú kuchyňu a kúpeľňu. Chýba nám ešte dlažba, nejaké okná a dvere. Tiež by sme chceli investovať do nového kúrenia. A chceme sa aj vziať, takže treba začať odkladať aj na svadbu."