PARÍŽ - Definícia "normálnej" sexuálnej túžby je problematická, jej pôvod zostáva záhadou, ktorá je definovaná jej neprítomnosťou. Štúdií týkajúcich sa straty či absencie sexuálnej túžby je mnoho. Jej strata je pre ženu prvým dôvodom pre konzultáciu u lekára, zatiaľ čo u mužov je to až na piatom mieste, píše francúzsky denník Le Figaro.
Faktory, ktorú tu vstupujú do hry, sú známe: vek, vzdelanie, kultúra, pohlavie, životný štýl, hormóny, zdravotný stav, neurotrasmitery, spoločenské a náboženské zákazy atď. Otázky však zostávajú: prečo túžbu niekto má a niekto nie? Prečo sú tu rozdiely v závislosti na pohlaví?
Intenzita sexuálnej túžby žien je zrejme menej silná než u mužov. Vytvára sa tak predstava muža, ktorý je vždy pripravený na sexuálnu aktivitu, a ženy u ktorej je táto túžba zložitejšia. Najprv totiž musí mať pocit, že je žiaduca, túži po túžbe druhého. Sexuálne uspokojenie žien je spojené s citmi, intimitou a komunikáciou s partnerom. Žena potrebuje city, aby mohla milovať, zatiaľ čo muž má často potrebu sexu bez citov.
Trvalá úroveň testosterónu u muža, ktorý nie je závislý ako žena na cyklickom prísune hormónov zodpovedných za sexuálnu túžbu, môže vysvetľovať relatívnu trvalosť jeho túžby; úroveň testosterónu sa len veľmi postupne znižuje s vekom. Muži vylučujú dvadsaťkrát viac testosterónu ako ženy a ženy musia, aby reagovali na očakávania partnera, byť veľmi zamilované a vzrušené. To v rôznych obdobiach ich života neprichádza samo od seba, napríklad počas tehotenstva, dojčenia, menštruácie a podobne.
Dnes sa u ženy hovorí o "reaktívnej túžbe" a o "faktoroch vnímavosti". Žena má základnú spontánnu túžbu, ktorá je indikátorom citovej vrelosti, a reaktívnu túžbu, ktorá prichádza ako odpoveď na sexuálnu stimuláciu. Citový záujem ženy je reakciou na stimuláciu odpovedajúcu jej očakávaniu a osobnej vnímavosti. Rolu v emotívnom a psychosociálnom živote hrajú neurotransmitery. Reagujú na stimuly, ktoré už mali v živote jednotlivca nejaký význam. Každá udalosť v živote jednotlivca je začlenená do zón, ktoré sa aktivujú či znehybňujú podľa situácie. Sexuálna túžba tak osciluje medzi vzrušením a znehybnením, ako váha, ktorá sa vychyľuje pozitívne či negatívne.
Sexuálna túžba je osobnou a jedinečnou skúsenosťou. Môžeme však uviesť faktory, ktoré uľahčujú alebo naopak blokujú mechanizmy ženskej túžby. Sú to postoje a zákazy rodičov týkajúce sa sexuality, prikázania náboženstva, ktorých porušenie vzbudzuje pocit viny, mýty a iracionálny strach z masturbácie a z niektorých polôh a sexuálnych praktík, predstavy, že žena má telo, ktoré nezodpovedá kultúrnym ideálom. Niektoré obdobia sú obzvlášť riskantné, napríklad dospievanie u žien, tehotenstvo a pôrod, menopauza a fáza života, keď je žena vo svojej sexuálnej túžbe veľmi zraniteľná. Traumatizujúca sexuálna skúsenosť či zneužívanie môžu znamenať zníženie sexuálnej túžby a viesť niekedy až k sexuálnej averzii. Je rovnako potrebné vziať do úvahy osobnostné charakteristiky, chronické ochorenia a podávanie liekov, ktoré ovplyvňujú sexuálne zdravie. Všetky štúdie dokazujú súvislosť medzi ženskou sexuálnou túžbou a nefunkčnosťou páru.
