BERKELEY - Ľudia majú dvoje vnútorné "hodiny", ktoré dokážu predvídať udalosti milisekundy predtým, než sa stanú. Potvrdzuje to výskum Kalifornskej univerzity v Berkeley. Vedci analyzovali predbežné očakávania udalostí u ľudí s demenciou. Výsledkom výskumu je teória, že ľudia podliehajú dvom neurónovým "hodinám" a ak jedny zlyhajú, druhé ich zastúpia.
Nový výskum naznačuje, že naše neurónové spojivá predpovedajú, čo sa stane v nadchádzajúcom okamihu. Jedny z našich dvoch spomínaných telesných "hodín" sa spoliehajú na skúsenosti z minulosti, zatiaľ čo druhé sú závislé na rytme. Oboje sú rozhodujúce v tom, ako sa orientujeme vo svete. Tieto zabudované hodiny umožňujú ľuďom napríklad vedieť, kedy stlačiť plynový pedál v aute kvôli červenej farbe na semafore a funkcia kognitívnej časomiery nám tiež umožňuje zistiť, kedy presne nasleduje ďalší verš z našej obľúbenej piesne.
Vnútorné hodiny boli objavené po tom, ako vedci skúmali schopnosť predvídania u ľudí trpiacich Parkinsonovou chorobou. "Či už je to šport, hudba, reč alebo pozornosť, naše štúdie naznačujú, že načasovanie nie je zjednoteným procesom, ale že existujú dva odlišné spôsoby, pomocou ktorých robíme časové predpovede, a ktoré závisia od rôznych častí mozgu," uviedol autor výskumu Assaf Breska.
Pozoruhodné zistenie vedcov: V tele máme druhý mozog, vďaka nemu sa vyprázdňujeme
Tieto zistenia ponúkajú nový pohľad na to, ako ľudia vypočítavajú interval, kedy urobiť napríklad krok. "Tieto mozgové systémy umožňujú, aby sme v súčasnosti nielen existovali, ale tiež aktívne predvídali budúcnosť," doplnil expert Richard Ivry. Spolu s Breskom študovali predbežné očakávania udalostí a deficity u ľudí trpiacich Parkinsonovou chorobou a u ľudí s degeneráciou mozgu. Spájali rytmické načasovanie s bazálnymi gangliami a intervalovým časovaním, ktoré súviselo s ich spomienkami na predchádzajúce udalosti.
Obe časti sú primárnymi oblasťami mozgu, ktoré sú spojené s pohybom a poznávaním. Navyše ich výsledky dokazujú, že ak jedna časť zlyhá, druhá by ju mohla potenciálne nahradiť. Nová štúdia neidentifikuje len súvislosti s predvídaním, ktoré títo pacienti nemajú, ale aj kontexty, počas ktorých nemajú nijaké ťažkosti. To podľa Bresku signalizuje, že by lekári mohli umelo prispôsobovať prostredie pacientom s Parkinsonovou chorobou, aby pre nich bola interakcia so svetom jednoduchšia. Medzi nefarmaceutické liečby pri neschopnosti správneho načasovania patria počítačové hry na tréning mozgu, mobilné aplikácie, hlboká stimulácia mozgu a zmeny v prostredí.
