LONDÝN - Podľa profesora Christophera W. Tylera zo City University of London vznikli majstrovské diela Leonarda da Vinciho nielen vďaka jeho talentu, ale aj poruche zraku, ktorá mu skresľovala vizuálne vnímanie sveta. Výsledky svojej pozoruhodnej štúdie už publikoval v časopise JAMA Oftalmology.
Leonardo Da Vinci si nad týmto fenoménom vylámal zuby: Teraz sa ho konečne podarilo vysvetliť
Nielen výnimočný talent, tvrdá drina, nadšenie pre umenie a fantázia sa podľa Christophera W. Tylera podpísali pod vznik slávnych diel Leonarda da Vinciho, Rembrandta, Degasa, Picassa a Giovanni Francesca Barbieria. Vedec sa domnieva, že vznikli aj vďaka tomu, že títo umelci trpeli strabizmom, čiže škuľavosťou očí.
Myslí si, že práve táto očná chyba umožnila týmto veľmajstrom tvoriť diela v 3D rozmeroch, pretože ľudia s touto poruchou vnímajú realitu úplne ináč. Porucha sa pritom môže prejaviť buď binokulárnou poruchou (dvojitým videním), monokulánym videním (dvojité videnie jedným okom), ďalej ezotropiou (uchýlenie oka do kúta), exotropiou (oko vytočené do vonkajšej strany), hypertropiou (oko vytočené nahor) a hypotropiou (oko smerom nadol). Každá z týchto porúch pritom špecifickým spôsobom skresľuje vizuálny vstup do mozgu.
Profesor takto vysvetľuje napríklad pozoruhodne presné trojrozmerné scény Leonarda da Vinciho, ku ktorým podľa neho prispelo majstrovo vnímanie okolitého sveta. Svoju teóriu o existencii očnej poruchy overil sledovaním zobrazenia zreníc na jednotlivých portrétoch a sochách, ako aj na autoportréte majstra.
Rozdiely v stvárnení boli pozorované v prípade jeho dvoch sôch a olejomaľbách a v dvoch kresbách. Odchýlka zraku je v prípade sochy Dávida -13,2°, obraz Salvator Mundi je namaľovaný s odchýlkou -8,6°, u mladého Jána Krstiteľa je to -9,1°. U mladého bojovníka ide o odchýlku -12,5°, u Vitruviánskeho muža je to -5,9° a v jeho autoportréte -8,3°. Z tohto možno usúdiť, že da Vinci trpel prerušovanou exotropiou s extrémnou odchýlkou približne -10,3°, ktorá mu dovoľovala prepínať medzi monokulánym videním (dvojité videnie jedným okom) a normálnym zrakom.
Niektorí však výsledky tejto štúdie spochybňujú. Nie je totiž jasné, či v prípade niektorých autoportrétov je zobrazený práve Leonardo. Najviac pochybností vyvoláva jeho autoportrét, ktorý vznikol, keď mal maliar 63 rokov. Podľa mnohých je na ňom až príliš starý na svoj vek. Odchýlky na jeho obrazoch a sochách môžu byť tiež podľa pochybovačov iba náhoda.