RÍM - Čas neubieha všetkým rovnako. Kto sa cíti mladší, než je jeho skutočný vek, robí dobre. Nejde totiž len o pocit, pretože existuje reálny vzťah medzi takzvaným subjektívnym vekom, teda vekom, na ktorý sa cítime, a dobrým zachovaním mozgových funkcií. Ten, kto sa cíti byť zdravý, je tiež menej vystavený depresiám. Kto sa teda cíti mladší, v skutočnosti aj je mladší. A zas naopak, kto sa cíti byť starší, než v skutočnosti je, je naozaj starší, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Tieto súvislosti boli zistené počas výskumu, ktorý vykonal tím pod vedením profesora Seyula Kwaku zo Soulskej národnej univerzity, a ktorý zverejnil časopis Frontiers in Aging Neuroscience. Výskum potvrdil tiež všeobecnú skutočnosť, že každému ubieha čas inak a že jeho vplyv na organizmus môžu spomaľovať alebo naopak zrýchľovať rôzne faktory.
Vedci potvrdili pravdivosť starej múdrosti: Ak ráno robíte TOTO, pokazíte si celý deň
Vedci vyšetrovali 68 osôb vo veku od 59 do 84 rokov magnetickou rezonanciou, aby vyhodnotili objem šedej mozgovej kôry, ktorá je priamo zodpovedná za funkčný úbytok súvisiaci s vekom. Zároveň zisťovali ich subjektívny vek pomocou špeciálnych dotazníkov, mnemonickej schopnosti a celkový zdravotný stav. Ukázalo sa, že kto sa cítil mladší, mal skutočne výkonnejšiu pamäť, bol zdravší a bol menej vystavený depresívnym príznakom. Rozdiel zostával rovnaký, i keď boli výsledky korigované, pokiaľ ide o možné odchýlky v závislosti na rôznych profiloch osobností.
"Keď sme skúmali štrukturálne odlišnosti šedej hmoty, zistili sme, že objem prefrontálnej kôry (časť mozgu, ktorá je hneď za našimi očami a čelom v oblasti spánkových lalokov) a striatálnej oblasti (nad čelom) vykazuje spojitosť s tým, ako starý sa kto cíti," uvádzajú autori výskumu. Najmä oblasť prefrontálnej kôry slúži na potlačovanie neužitočných informácií. Ak si človek uchová dobrý objem v tejto oblasti mozgu, znamená to, že si udržuje dobrú výkonnosť mozgu a schopnosť riešiť zložité úlohy. Naopak, ďalšie oblasti mozgovej kôry, ktoré sú významné, pokiaľ ide o pokles kognitívnych schopností, nie sú spojené so subjektívnym vekom.
Juhokórejskí psychológovia rovnako zvažovali hypotézu, že ten, kto sa cíti byť mladší, má skôr tendenciu viesť aktívny život ako z hľadiska fyzického, tak aj z hľadiska kognitívneho. Tento životný štýl môže zlepšovať stav mozgu, a teda viesť k pocitu, že sme mladší, než je náš skutočný vek.
V tomto prípade platí aj opačné pravidlo. Kto sa cíti byť starší, než naozaj je, môže mať tendenciu k sedavému životnému štýlu a nízkej mentálnej aktivite. To prispieva k starnutiu jeho mozgu. "Kto sa cíti byť starší, než je jeho skutočný vek, mal by zvážiť zmenu životného štýlu a svojich každodenných aktivít," odporúčajú autori výskumu.
