ARIEL - Archeológovia tvrdia, že v Izraeli našli tábor, v ktorom sa skrývali kočovníci pred Egypťanmi pred približne 3000 rokmi. Podľa nich by staroveké zrúcaniny nájdené v púšti v blízkosti rieky Jordán mohli neskôr zodpovedať niektoré otázky týkajúce sa biblického tajomstva Exodu.
Podľa Biblie Mojžiš oslobodil Izraelitov od otroctva, viedol ich cez Sinajskú púšť a neskôr prekročili rieku Jordán do zasľúbenej zeme Kanaán. Napriek tomu neexistuje žiadny historický základ pre túto legendu a experti vo všeobecnosti súhlasia s tým, že Izraeliti skutočne obývali oblasť dnešného Izraela ako pôvodní obyvatelia.
Posledné prieskumy archeológov však potvrdzujú, že ruiny nájdené v blízkosti rieky Jordán sú dôkazom o kočovaní izraelského ľudu, ktorý pred tisíckami rokov prenikol do starovekej zeme. Myslia si, že počas ich cesty do Egypta žili v malej osade približne v 13. storočí pred naším letopočtom. Znamenalo by to, že nález sa zhoduje s údajmi z Biblie.
FOTO Archeológ náhodne objavil unikát na dne jazera: A pod ním sa má ukrývať ešte väčšia bomba
"Zatiaľ sa nám nepodarilo dokázať, že tieto tábory pochádzajú z obdobia skorých Izraelitov, ale je to možné," uviedol archeológ David Ben-Shlomo z izraelskej Ariel University, ktorý potvrdzuje, že za posledných 2000 rokov bolo v oblasti vybudovaných množstvo kočovných osád. Nájdené miesto ale zodpovedá biblickému príbehu Izraelitov. Archeológovia teraz analyzujú, či zrúcaniny Khirbet el Mastarah zodpovedajú nomádskemu štýlu a skúmajú črepy nájdenej keramiky.
Črepiny boli nájdené mimo stavieb, čiže ľudia používali keramiku vonku, čo zodpovedá práve kočovným praktikám. Niekoľko nízkych stien, ktoré boli odhalené, pripomína kamenné oplotenie pre zvieratá, čo je tiež typickým znakom kočovníckej osady. V beduínskych osadách žili ľudia v stanoch a prístreškoch, ktoré boli premiestňované každú sezónu, a tak nemožno v osadách tohto typu nájsť veľa kamenných stavieb.
Preto sa vedci domnievajú, že ide najmä o prístrešky pre zvieratá. Keďže v lete dosahuje teplota v oblasti 45 stupňov Celzia a ročný úhrn zrážok dosahuje len jeden centimeter, archeológovia zvažujú možnosť, že v celej lokalite vznikali a zanikali kočovné osady veľmi rýchlo a obyvatelia v nich zotrvali iba krátky čas. Miesto je tiež veľmi izolované a výhľadu do okolia bránia blízke hory. V takejto oblasti je potom veľmi ťažké chrániť sa pred nepriateľom.
Vzorky pôdy z náleziska Khirbet el Mastarah boli už poslané na analýzu a až výsledky potvrdia, či ide o usadlosť, ktorá je taká stará, ako archeológovia predpokladajú. Vzorky odobraté medzi stenami budú testované na fosfor, ktorý by potvrdil prítomnosť zvyškov hnoja. Na tých vzorkách, ktoré archeológovia odobrali spod odhalených múrov, bude zasa pozorované, ako dlho boli ukryté pred svetelným žiarením a podľa nich určia ich vek. "Zatiaľ sa zdá, že lokality ako Khirbet el Mastarah a ďalšie podobné v Jordánskom údolí vznikli v období doby železnej," dodal Ariel.
