HIIT cvičenie (High-Intensity Interval Training) je v súčasnosti nielen populárne, ale dokonca aj prospešnejšie, než dlhé hodiny aerobiku. Vedci skúmali dobrovoľníkov, ktorí absolvovali tri rôzne tréningy s odlišným stupňom zaťaženia. Zistili, že za dve minúty môžeme dosiahnuť rovnaké výsledky ako po 40-minútovom aeróbnom cvičení. V čom teda spočíva tajomstvo vysoko intenzívneho cvičenia?
Ak ste sa doposiaľ nestretli s pojmom HIIT cvičenie, jeho podstatou sú krátke série vysoko intenzívnych cvičení, po ktorých nasleduje niekoľkosekundová pauza na oddych. Toto cvičenie má na ľudské telo úplne rovnaký vplyv ako akékoľvek bežné a časovo náročnejšie cvičenie. Experti skúmali mitochondrické reakcie cvičiacich ľudí a zistili, že dve minúty HIIT cvičenia sa vyrovnajú solídnej polhodine aeróbneho cvičenia s miernou intenzitou, ako je napríklad bicyklovanie či rýchla chôdza.
Ako dosiahnuť ploché brucho aj bez cvičenia: Stačí dodržiavať tieto rady a úspech je zaručený
V rámci výskumu oslovili ôsmich dospelých dobrovoľníkov, aby sa zúčastnili troch cvičení s rôznou intenzitou. Vypočítali tiež energiu, ktorá bola počas cvičenia spotrebovaná a zaznamenávali každú mitochondiálnu zmenu, ku ktorej došlo počas tréningu. Pred výskumom odobrali každému vzorku svalovej biopsie zo stehna, ďalšiu hneď po tréningu a poslednú vzorku tri hodiny po tréningu.
Cvičenie so strednou intenzitou zahŕňalo tridsať minút nepretržitého bicyklovania pri 50-percentnej námahe. Intervalový tréning s vysokou intenzitou zahŕňal päť štvorminútových sérií na bicykli pri 75-percentnej námahe tela s jednou minútou odpočinku medzi sériami. Najrýchlejší tréning - šprintérska cyklistika, zahŕňal štyri tridsaťsekundové cyklistické série pri stopercentnej námahe. Medzi jednotlivými sériami boli štyriapolminútové pauzy.
Aby sa zabránilo skresleniu výsledkov, dobrovoľníci absolvovali tréningy v priebehu niekoľkých týždňov so sedem a viacdňovými prestávkami medzi jednotlivými tréningmi. Výsledky ukázali, že hladiny peroxidu vodíka sa u jednotlivých dobrovoľníkov líšili. U niektorých hneď po cvičení rapídne klesli a znova stúpli až tri hodiny po tréningu. U ďalších sa zase vyskytla mitochondriálna respirometria, teda úplne opačný stav ako pri prvej skupine dobrovoľníkov.
Z toho vyplýva, že nedošlo k žiadnym veľkým rozdielom v mitochondriálnej odpovedi po akomkoľvek z troch spomenutých tréningov. To je dôkaz, že aj dvojminútové intenzívne cvičenie má rovnaký účinok ako polhodinová nepretržitá aktivita. "To svedčí o tom, že cvičenie si môžeme voliť podľa našich preferencií a súčasne vieme, že účinky a benefity sú vlastne všade podobné," píšu autori štúdie. To je dobrá správa pre zaneprázdnených ľudí.