BURSA - Keď archeológ prvýkrát uvidel fotografie starého kostola pod hladinou tureckého jazera Iznik, nemohol uveriť tomu, čo vidí. Mnoho rokov skúmal pobrežie jazera v snahe nájsť staré zrúcaniny kostola. Až po prezretí leteckých záberov vládnych inšpektorov pochopil, že hľadané ruiny ukrýva samotné jazero.
"Keď som prvýkrát videl snímky jazera, bol som prekvapený, že vidím jasnú kostolnú štruktúru. Robil som prieskumy v teréne Izniku od roku 2006, ale takú nádhernú štruktúru som ešte nikdy nevidel," priznal Mustafa Šahin, vedúci archeológie na univerzite Bursa Uludag. Zničený starodávny kostol leží asi tri metre pod hladinou a približne päťdesiat metrov od brehu jazera, asi dve hodiny od Istanbulu.
An archaeologist came upon this ancient church by accident, while flying over Turkey's Lake Iznik https://t.co/ccUb2CXlva pic.twitter.com/QQqdRheifd
— MotherNatureNetwork (@MotherNatureNet) 10. septembra 2018
Archeológia sa domnievali, že kostol v rímskom štýle, známy ako bazilika, bol postavený na brehu Izniku okolo roku 390. Boli to časy, kedy bol Iznik známy ako Nicea a Istanbul, vtedajšie východné centrum Rímskej ríše, bol nazývaný Konštantinopolom. Novoobjavený kostol môže pod sebou navyše ukrývať ďalší skvost - pohanský chrám.
Kostol zničilo zemetrasenie v roku 740. Neskôr jazero pohltilo ruiny baziliky a tie zostali skryté pod hladinou viac ako 1600 rokov. Predtým, ako sa niektoré z týchto historických bohatstiev úplne stratí z histórie, Šahin a vodca miestnej samosprávy Alinur Aktas, požiadali o zapísanie tohto miesta ako prvého podzemného archeologického múzea v Turecku. Vedci vykonávali podmorské výkopy už od roku 2015. Horúce podnebie regiónu spôsobuje, že jazero je bohaté na riasy, čo značne znížilo viditeľnosť počas výkopových ponorov. Archeológia používali špeciálne vákuové zariadenia na prenášanie pôdy z podmorských nálezov na breh, kde tieto artefakty preosiali od prebytočných nečistôt.
Najdôležitejšie nálezy zahŕňali niekoľko ľudských hrobov pod hlavnou priečnou stenou baziliky. Niekoľko mincí, ktoré sa v týchto hroboch nachádzajú, pochádza z obdobia vlády ríšskych cisárov ako napríklad Valensa, ktorý vládol v období od roku od roku 364 do 378. Šahin je presvedčený, že bazilika bola venovaná svätému Neofytovi, ktorého Rimania zabili v roku 303 v Nicea. O desať rokov neskôr vydal Konštantín Veľký milánsky edikt a nastolil náboženskú toleranciu voči kresťanstvu v celej Rímskej ríši. Neofyt sa potom stal oslavovaným ako raný kresťanský mučeník. Samotné mesto Nicea sa stalo slávnym v celom kresťanskom svete, keď v roku 325 Konštantín zvolal prvú radu cirkevných vodcov, aby určil základné názory náboženstva.
Na Slovensku uskutočnili objav obrovského významu: EXKLUZÍVNE FOTO Poklad v zemi starší než pyramídy
Napriek tomu môže byť tajomstvo pod hladinou Izniku oveľa staršie než samotné kresťanstvo. Šahin tvrdí, že bazilika môže byť postavená na pohanskom chráme Apolla, gréckeho a rímskeho boha Slnka, ktorý sa v ranom kresťanstve spája s Ježišom. Rímske záznamy svedčia o tom, že cisár Commodus, ktorý vládol Rímskej ríši od roku 180 až do 192, postavil tento chrám mimo mestského opevnenia mesta Nicea.
Ak budú plány na podmorské múzeum schválené, výstavba by sa mohla začať už v tomto roku a expozícia by mala byť otvorená už v roku 2019. V budove múzea by sa mala nachádzať dvadsaťmetrová veža, ktorá by umožnila vidieť ruiny aj z brehu jazera, a vychádzková plocha ponad jazero, aby bolo možné vidieť zrúcaniny pod vodou. Súčasťou komplexu bude aj potápačsky klub, ktorý turistom umožní preskúmať zrúcaniny na vlastné oči. Okrem toho bude pod vodou vystavaná izba zo skla, kde sa budú môcť návštevníci pomodliť.
