CANBERRA - Nový objav dokazuje, že klíma v období doby ľadovej bola oveľa citlivejšia na malé posuny než dnes. Pred zhruba 22-tisíc rokmi hladina mora poklesla o dvadsať metrov, dnes naopak hladina dramaticky stúpa. Vedci však tvrdia, že za to môže príroda a nie ľudská činnosť, ako bolo doposiaľ tvrdené.
Vieme, že svet pred 30 000 až 20 000 rokmi bol omnoho chladnejší, než je ten dnešný. Desiatky miliónov kubických kilometrov vody boli zakliesnené v ľadovcoch, čo je známe ako posledné glaciálne maximum. V mnohých oblastiach Zeme sa krajiny poposúvali v dôsledku tektonických pohybov či váhe ľadových plôch, ktoré utlačili zemský povrch. Preto je mimoriadne náročné odhadnúť, či sa hladina mora zmenšila, alebo ide len o posun zemskej pôdy.
To robí z Veľkého bariérového útesu so starými vzorkami korálov výnimočne cenné miesto. Severná Austrália nebola totiž ani v tých najchladnejších obdobiach zaľadnená a tiež je tektonicky veľmi stabilná. Koraly skúmané v tejto oblasti preto poskytli presný záznam o hladine mora v dobe ľadovej. Z výsledkov pozorovania vyplýva, že v priebehu 1400 rokov hladina mora klesla o 125 metrov oproti súčasným hodnotám hladiny. Následne stúpala rýchlosťou 1,6 milimetra ročne.
Toto zistenie, publikované v časopise Nature, bolo mimoriadne prekvapujúce, pretože podobné výskumy z iných lokalít viedli paleoklimatológov k myšlienke, že hladina mora počas svojho najväčšieho pádu stúpala postupne. Doposiaľ nevedia, čo spôsobilo tento dramatický posun a pokles hladiny pred 31 000 rokmi. Spoluautor Tezer Esad z Austrálskej národnej univerzity to označil za "tajomné a frustrujúce".
Poznamenal tiež, že doba ľadová bola poznačená nevysvetliteľnými obdobiami klimatických zmien známych ako udalosti Heinricha. Zostáva však tajomstvom, kde presne všetka táto voda zmizla. "Myslím si, že väčšina skončila práve v Antarktíde. Ale sú to len pocity a ukázalo sa, že moja domnienka nie je možná," dodal Esad. Namiesto toho sa zdá, že došlo k nárastu ľadu v Antarktíde, rovnako ako aj v Severnej Amerike.
Nie je jasné, či klesajúce hladiny mora odrážali zmeny priemerných globálnych teplôt alebo zmenu vetra, ktorý previedol vlhký vzduch ponad ľadové plochy a na zem dopadol v podobe snehu. Ak sú takéto divoké zmeny spôsobené prirodzene, súčasné zvyšovanie teplôt a hladín mora teda nie sú zásluhou ľudskej činnosti. Nie je to však dobrá správa, pretože hladina mora sa zväčšuje dvojnásobne rýchlejšie a predpokladá sa, že proces sa ešte viac urýchli.
