CUERNAVACA - Silné zemetrasenie, ktoré zasiahlo vlani strednú časť Mexika vrátane hlavného mesta, spôsobilo obrovské škody na majetkoch a má na svedomí aj množstvo ľudských životov. Postaralo sa ale aj o jedno pozitívum - prírodná katastrofa odkryla zvyšky chrámov Aztékov, ktoré boli ukryté v útrobách starobylej pyramídy.
Obrovské zemetrasenie s magnitúdou 7,1 Richterovej stupnice zasiahlo stredné Mexiko 19. septembra 2017. Vyžiadalo si nielen ľudské obete, ale zničilo aj množstvo vzácnych historických pamiatok.
Besnejúcemu živlu padla vtedy za obeť aj pyramída Teopanzolco, ktorá sa nachádza blízko mesta Cuernavaca v štáte Morelos. Poškodená bola najmä jej horná časť, a preto sa vedci z Národného inštitútu pre antropológiu a históriu (INAH) rozhodli polorozpadnutú starobylú konštrukciu skontrolovať pomocou radaru.
VIDEO Zlatá baňa pre archeológov: Ich objav pomôže odhaliť najväčšie tajomstvo starovekého Egypta
Výsledky prieskumu ich prekvapili, pretože v útrobách pyramídy objavili dva chrámy. Jeden z nich bol zasvätený najvyššiemu bohu dažďa a úrodnosti Tlálocovi a druhý Huitzilopochtliovi - bohovi vojny a Slnka. Prieskum odhalil aj množstvo keramiky a kadidlo. Chrámy sú však v pomerne zlom stave - sú poškodené najmä po stáročia pretrvávajúcou vlhkosťou, ako aj zemetrasením. "Zemetrasenie býva obyčajne strašná katastrofa, ale iba vďaka nemu sme mohli odhaliť tieto vzácne stavby," uviedla riaditeľka INAH Isabel Campos Goenagaová.
Až doteraz boli odborníci presvedčení o tom, že miesto nálezu pyramídy sa datuje do neskorého post-klasického obdobia (od r. 1200 až do r. 1521 nášho letopočtu). Nový objav ale naznačuje, že chrámy postavili skôr a potom ich počas civilizácie Tlahuica prekryli štruktúrou pyramídy. "Doteraz sme o týchto stavbách nevedeli nič. Celý objav musíme podrobiť podrobnému výskumu. Doterajšie výsledky dokazujú, že stavba pochádza z rokov 1150 až 1200 nášho letopočtu, čiže z obdobia výstavby pyramídy Tenayuca," poznamenala archeologička Georia Bravo Lopezová.
