TURKU - Nový výskum dokazuje, že zatiaľ čo pacienti v anestézii sú uspaní, ich mozgy až v takom bezvedomí nie sú. Určité jeho časti stále fungujú, aj napriek umŕtveniu vedomia. Tím výskumníkov analyzoval zmeny v mozgovej aktivite počas anestézie u zdravých dobrovoľníkov.
Pacienti sa môžu prebrať aj počas chirurgického zákroku, hoci sú uspaní. Podľa odborníkov sa tak však stáva len v 0,005 percente prípadov. Najnovší výskum dokazuje, že napriek použitiu anestézie je ľudský mozog skôr v stave spánku, než úplne v bezvedomí. "Stav nevedomia spôsobený anestéziou môže byť podobný prirodzenému spánku. Počas spánku snívame a nevedome vnímame podnety z nášho okolia," vysvetľuje profesor psychológie Antti Revonsuo.
Inými slovami, anestézia človeka neotupí úplne. Určité časti mozgu sú síce utlmené, ale stále sú schopné do istej miery spracovávať to, čo sa deje okolo nich. Tím vedcov z fínskej Univerzity v Turku analyzoval mozgovú aktivitu 47 zdravých dobrovoľníkov po použití anestézie. Liek bol podávaný tak, aby sa pri ostrom výkriku či zvuku pacienti z anestézie prebudili. Chceli tak zhodnotiť schopnosť ľudského vedomia pod vplyvom anestézie.
"Niektoré odpovede dobrovoľníkov ukázali, že mozog nerozlišuje medzi normálnymi a bizarnými vetami, ktoré zazneli počas anestézie," hovorí profesorka Katja Valliová. Ak boli aj slová počas anestézie správne zreprodukované, po prebudení si ich pacient nepamätal. Dobrovoľníkom tiež prehrávali nepríjemné zvuky, ktoré hneď po prebudení neboli schopní okamžite identifikovať, no reagovali na ne rýchlejšie, než na nové zvuky. "Dá sa preto tvrdiť, že mozog môže spracovávať zvuky a slová, hoci si ich človek neuvedomuje. Použitie anestézie si nevyžaduje úplnú stratu vedomia, stačí len jednoducho odpojiť pacienta od vonkajšieho prostredia," dodal Harry Scheinin, profesor farmakológie a anestéziológie.
