KURSK - Bitka pri Kursku, do ktorej sa 5. júla 1943 na oboch stranách zapojili takmer dva milióny vojakov a tisíce tankov alebo samohybných del, zostáva najväčším stretnutím obrnencov všetkých čias. Pre nacistické Nemecko predstavovala asi poslednú nádej na zvrat na východnom fronte, očakávaný výsledok ale nepriniesla.
Pôvodný plán operácie, ktorú velenie wehrmachtu nazvalo Citadela, bol pritom presne opačný. Nemci si boli vedomí toho, že napriek mobilizácii takmer všetkých dostupných síl už nemajú dostatok zdrojov na mohutnú ofenzívu ako v predošlých dvoch vojnových rokoch, takže chceli "len" vyradiť z boja čo najviac nepriateľskej techniky a vojakov. Nakoniec síce boli straty Červenej armády väčšie než tie nemecké, Sovieti ale boli schopní svojich mŕtvych a zajatých vojakov i zničené tanky rýchlo nahradiť.
Porážka nemeckých síl pri Kursku mala viacero príčin. Napríklad nesporne vyššie skúsenosti tankových posádok wehrmachtu aj síl SS dokázali sovietski velitelia vyvážiť starostlivou prípravou. Dopredu totiž poznali nielen miesto útoku Hitlerových generálov, asi stokilometrový výbežok frontu pri Kursku na hranici Ruska, Ukrajiny a Bieloruska, ale tiež čas niekoľkokrát odkladanej nemeckej ofenzívy. Aj vďaka informáciám od Britov, ktorí dokázali lúštiť tajné nemecké depeše.
V nemeckom velení pritom plán útoku pri Kursku nemal bezvýhradnú podporu. Skúsení dôstojníci vrátane maršála Ericha von Mansteina by totiž dali radšej prednosť stratégii pružnej obrany, vďaka ktorej by nemecké jednotky dokázali čeliť silnejúcim Sovietom a postupne by vyčerpali ich útočný potenciál. Taký defenzívny prístup k bojom ale odmietal Hitler, ktorého neodborné rozhodnutia neskôr nepriaznivo ovplyvnili priebeh samotnej kurskej bitky. Hitlera dokonca odradzoval od útoku i sám tvorca nemeckých tankových vojsk Heinz Guderian. "Koľko ľudí podľa vás vôbec vie, kde leží Kursk? Prečo chceme tento rok na východe útočiť?" pýtal sa slávny generál vodca. Pôvodný Mansteinom požadovaný termín zahájenia útoku - najneskôr koncom mája - bol niekoľkokrát odložený, aby Nemci získali dostatok síl i novú techniku.
Odklady ale prospeli nielen wehrmachtu, ktorý dostal zbrusu nové, zato v boi nevyskúšané tanky Tiger či mohutné stíhače tankov Ferdinand. Sovietski generálovia pod vedením maršála Georgija Žukova tak totiž získali čas na posilenie obrany okolo Kurska, ktorá nakoniec v až štyroch líniach siahala niekoľko desiatok kilometrov za front. Krátko pred zahájením bojov sa Sovieti tiež pokúsili prekvapiť a zničiť ešte na zemi nemecké letectvo, ale bez úspechu. Luftwaffe tak dokázala získať nad bojiskom jasnú prevahu a nová verzia štuky (bombardovacie lietadlo, pozn. red.) zničila až stovky sovietskych tankov. O výsledku bitky sa ale rozhodovalo na zemi. Nemecký plán na kliešťový obchvat zo severu a od juhu sa kvôli dobre pripravenej obrane začal zadrhávať už na začiatku. Na juhu bojiska sa síce nemeckým tankistom a pechote podarilo preniknúť na dohľad Kursku, bola to ale skôr výnimka.
Živelná vzbura Slovákov sa skončila tragicky: Zastali sa kolegu, výsledkom 44 popráv
Pri obci Prochorovka potom 11. júla začal stret, ktorý nemá v histórii obdoby. Proti sebe sa postavilo na zhruba 20 km úseku počas troch dní tisíc tankov a samohybných del, sovietske mali prevahu dva k jednej. Na stiesnenom bojisku sa tanky dostávali doslova na dosah a v boji stroj proti stroju do seba nezriedka narážali. Po desiatkach hodinách bojov síce dosiahli nemeckí tankisti víťazstvo, na výsledku samotnej bitky to ale nič nezmenilo. Najmä keď sa v rovnakom čase vylodili západní spojenci na Sicílii a Hitler nariadil stiahnuť od Kurska časť tankov. Po strete pri Prochorovke bolo jasné, že operácia Citadela je odsúdená na neúspech. Niekoľko dní nato sa začali nemecké jednotky sťahovať, 5. septembra Červená armáda opäť získala mesto Orlov a 23. septembra konečne dobyla späť Charkov. Bitka o Kursk znamenala - napriek tomu, že Sovieti stratili podľa odhadov vyše štvrť milióna mužov, dvaapolkrát viac než Nemci - definitívny zlom na východnom fronte. Po Kursku totiž prešla iniciatíva definitívne na stranu Červenej armády.
