REYKJAVÍK - Mohutné erupcie islandskej sopky Laki, ktoré sa začali 8. júna 1783 a trvali až do februára nasledujúceho roku, nielen ťažko zasiahli samotný ostrov, ale tiež ovplyvnili počasie a s ním i beh dejín na celej severnej pologuli.
Na Islande zomrela zhruba štvrtina zo 40-tisíc obyvateľov, sopečné plyny a popol vynesené do atmosféry potom na celé mesiace zatienili nebo v Európe, severnej Afrike, ale aj vo vzdialenom Japonsku. To viedlo k neúrode a prepuknutiu hladomoru.
Veľká časť severnej pologule zažila počas nasledujúcich rokov značné ochladenie, leto v roku 1783 bolo vtedy najchladnejšie za ostatných päťsto rokov a počasie zostalo extrémne i neskôr. Napríklad v severnej Amerike je zima na prelome rokov 1783 a 1784 najdlhšia a najstudenšia, aká kedy bola zaznamenaná. Dôsledkom výbuchu sopky boli pravdepodobne i povodne v Prahe v roku 1784. Ešte aj francúzska revolúcia o päť rokov neskôr sa dáva do súvislosti s Laki. Medzi jej príčiny totiž patrila dlhodobá neúroda.
