WASHINGTON - Claire Nelsonová si ani nevedela predstaviť, že sa stane hrdinkou hrôzostrašného príbehu, v ktorom jej pôjde o život. V utorok pred dvoma týždňami spadla zo skaly a zranila si panvovú kosť. Ocitla sa sama a nemohúca v divočine pod páliacim slnkom, približuje stanica BBC príbeh novozélandskej turistky na výlete v južnej Kalifornii.
Tridsaťšesťročná Claire už predtým navštívila národný park Joshua Tree a tamojšiu púštnu krajinu si zamilovala. V jedno ráno vyrazila do divočiny na túru, ktorá mala trvať šesť hodín. Vzala si pár litrov vody, turistickú palicu a opaľovací krém. So sprievodcom v informačnom centre prebrala trasu, ktorú opísal ako nie príliš náročnú. Žena prešla asi tri kilometre, keď si uvedomila, že nemôže nájsť ďalšiu turistickú značku. Rozhodla sa, že si odpočinie na jednom z obrích balvanoch pri ceste.
"Bola som celkom vysoko. Keď som sa pokúsila zliezť dolu, balvan bol klzký a ja som zletela dole. Vedela som, že padám a nemôžem to zastaviť. Bolo to ako v spomalenom filme. Dopadla som na zem, poriadne to buchlo a zabolelo ma celé telo. V tej chvíli som si pomyslela, že je so mnou zle," spomína Nelsonová. Dopadla na ľavý bok a poranila si panvu. Nemohla sa ani pohnúť, ani si privolať záchranu. Mobilný telefón nemal žiadny signál. "Nikdy som si nepomyslela, že sa mi môže niečo také stať. Nedokázala som si predstaviť, že by sa tak extrémny scenár odohral v skutočnosti. Bola to chvíľa úplnej a neznesiteľnej hrôzy."
Najskôr prepadla panike, ale potom začala riešiť praktické veci. Potrebovala zmierniť bolesť, dostať sa preč zo slnka a uchovať si vodu nevyhnutnú na prežitie. Vedela, že môže ovplyvniť jedine to, ako dlho by mohla vydržať. Na bolesť si dala aspirín, ktorý mala vo vrecku, a pred slnkom sa chránila závesom, ktorý vyrobila z palice a plastovej tašky. Keď žene na druhý deň došla voda, pila vlastný moč, aby prežila. "Odvtedy, ako som spadla, som nakrúcala krátke videá, aby bolo jasné, čo sa stalo, keby ma niekto našiel. Ešte som ich nevidela a neviem, či budem niekedy chcieť."
Nad vodou Novozélanďanku držali myšlienky, ktoré sa jej preháňali hlavou - koho by chcela znovu vidieť, kam by sa chcela znovu pozrieť a čo by chcela ochutnať. Neznesiteľná jej pripadala predstava, že by ju raz našli jej najbližší v púšti. Opustená a zranená strávila Claire v púšti štyri dni a tri noci. Dni si rozkladala do sledu malých úloh. Polovicu prvého dňa prekričala volaním o pomoc. Druhú polovicu venovala tomu, aby sa vyvarovala slnka a horúčav dosahujúcich 40 stupňov Celzia. Našťastie sa jej vyhli škorpióny a kojoty. "Zakaždým, keď prichádzala noc, som bola čím ďalej, tým zúfalejšia. Na štvrtý deň bolo obzvlášť horúco a musela som bojovať, aby som neprepadla zúfalstvu. Prestávala som dúfať. Hovorila som si, ako dlho ešte môžem vydržať."
Neskôr popoludní po prvý raz počula vrtuľník. Myslela si, že má halucinácie. Potom počula, ako niekto kričí: "Claire, hľadáme ťa." Nelsonová ležala za skalami a nemohli ju vidieť. Začala volať z plných pľúc, ale nepočuli ju. Z palice a závesu si preto urobila mávadlo a z posledných síl ním začala mávať. Snaha sa vyplatila a záchranári ju čoskoro našli. "Povedali, že sú zvyknutí nachádzať ľudí vo veľmi zlom stave, ale ja som sa smiala. Bola som šťastím úplne bez seba, že ma našli."
Mladá žena absolvovala množstvo vyšetrení, užila veľa liekov a podstúpila operáciu. Teraz sa bojí, čo bude na účte za zdravotnú starostlivosť, keď dorazí. Lekári totiž zaznamenávali každú pilulku a injekciu, ktorú dostala. Nelsonovej kamaráti preto založili internetovú stránku so zbierkou peňazí, aby jej pomohli pokryť liečebné náklady. Claire momentálne rehabilituje a učí sa znovu chodiť. A netrpezlivo sa teší na chvíľu, keď bude zase nezávislá a samostatná.
