PITTSBURGH - "Schvaľujeme politický program usilujúci o spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte z českých krajín a Slovenska." Tak znel prvý bod Pittsburskej dohody, ktorú pred sto rokmi, 30. mája 1918, podpísali predstavitelia českých a slovenských organizácií v USA spolu s T. G. Masarykom. Tento dokument definitívne priviedol amerických Slovákov na stranu Čechov a pomohol Masarykovi dokázať, že Slováci sú proti cisárstvu a prajú si vznik samostatného štátu spolu s Čechmi.
Dohoda nahradila tú Clevelandskú z októbra 1915 a zo slovenského pohľadu obsahovala niektoré ústupky. Rovnako ako dohoda z Clevelandu Slovákom zaručovala vlastnú administratívu, snem a súdy a slovenčinu ako úradný a vyučovací jazyk, ale už nezmieňovala federatívne usporiadanie štátu, len uvádzala, že česko-slovenský štát bude demokratickou republikou. Podrobné ustanovenia o zriadení česko-slovenského štátu boli ponechané "oslobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom".
Dokument mal rozptýliť obavy amerických Slovákov, ktoré reprezentovala v Pittsburghu sídliaca Slovenská liga, z nerovnoprávneho postavenia v novom štáte. Okrem zástupcov ligy a Masaryka dohodu podpísali aj predstavitelia českých krajanských organizácií v USA - Českého národného združenia a Svazu českých katolíkov.
Už krátko po vzniku samostatného Československa sa Pittsburská dohoda stala predmetom vnútropolitických sporov. Niektorí slovenskí predstavitelia sa prostredníctvom nej dovolávali autonómie Slovenska, niektorí českí politici ju zas spochybňovali. Masaryk, vtedy už prezident nového samostatného štátu, tvrdil, že dohoda "nie je právne záväzná a že ide len o lokálnu dohodu amerických Čechov a Slovákov".
Naplnenie dohody žiadal predovšetkým slovenský kňaz a politik Andrej Hlinka. Jeho ľudová strana dohodu chápala ako česko-slovenskú zmluvu, ktorá však neexistovala. Vládni politici poukazovali na to, že šlo iba o programovú dohodu amerických Slovákov a Čechov, ktorá navyše uvádzala, že o štátnom zriadení, ústave i postavení Slovenska rozhodnú až volení predstavitelia, teda Národné zhromaždenie. Hlinka aj niektorí ďalší slovenskí politici tvrdo požadovali pre Slovákov autonómiu, čo ale československá vláda odmietla.
Podľa mnohých historikov to neumožnila najmä politická situácia nového štátu, ktorý bol po skončenej vojne hospodársky, politicky aj vojensky nestabilný a musel sa vysporiadať hlavne s odporom nemeckej menšiny (Nemcov žilo v ČSSR viac než Slovákov), Maďarov alebo územnými nárokmi Poľska. V štáte sa tak presadila dogma o jedinom národe československom a centralistický kurz.
Originál Pittsburskej dohody bol prvýkrát v Česku vystavený v roku 2008, tento rok bude hlavným bodom na spoločnej česko-slovenskej a slovensko-českej výstave v pražskom Národnom múzeu.
