BERLÍN - Svojím rozsiahlym učením hlboko zasiahol do dejín ľudskej spoločnosti a po ňom pomenovaný myšlienkový smer zásadne ovplyvnil filozofiu, sociológiu a ekonómiu. Nemecký filozof a publicista Karl Marx, od ktorého narodenia uplynulo 5. mája dvesto rokov, bol podľa historikov skvelý novinár a uznania sa dočkali aj jeho analýzy industriálnej spoločnosti, britskej koloniálnej politiky alebo občianskej vojny v USA. Jeho myšlienky a dielo ale položili duchovné základy komunistických diktatúr po celom svete.
Karl Heinrich Marx sa narodil 5. mája 1818 v porýnskommestečku Trevír, kde jeho dedko a strýko pôsobili ako rabíni. Na želanie svojho otca - advokáta, prebehlíka od judaizmu k luteránstvu, išiel študovať právo do Bonnu. Odtiaľ ale čoskoro začali chodiť správy, že ak už Karl začne čítať nejakú knihu, je filozofická, ale inak so svojimi kumpánmi pije alebo píše básne. Stretol sa vraj v súboji a strávil noc v školskom väzení za opilectvo a výtržnosť. Po roku tak prešiel Karl na univerzitu do Berlína, kde vyštudoval filozofiu a históriu. Stále viac bol ale fascinovaný filozofiou a osobnosťou nemeckého filozofa Georga Friedricha Hegela.
Keď ako 23-ročný obhajoval v roku 1941 doktorskú dizertačnú prácu o Epikurovej filozofii na Jenskej univerzite, bol už päť rokov zasnúbený s aristokratkou Jenny von Westphalenovou, sestrou svojho spolužiaka z gymnázia. Po doktoráte pracoval krátko ako šéfredaktor Rýnskeho denníka, ktorý na jar 1843 vláda zrušila. O rok neskôr naviazal priateľstvo s Friedrichom Engelsom, ktorý bol pre neho nielen spolupracovníkom pri rozvíjaní komunistickej ideológie, ale tiež významným mecenášom. Marx si totiž nikdy nenašiel stálejšie zamestnanie, ktoré by rodinu vytrhlo z materiálnej biedy. Pozoruhodné bolo, že Engels dokázal skĺbiť kritiku kapitalizmu s vlastným, pomerne úspešným podnikaním. Ešte v Nemecku sa Marx oženil s Jenny a následne odišli do Paríža - bašty revolucionárov. Aj odtiaľ bol pre svoje radikálne názory vypovedaný a strávil tri roky v Bruseli, než v roku 1849 natrvalo zakotvil v Londýne. Mali spolu sedem detí.
Už v roku 1848 vydal spolu s Engelsom slávny Manifest komunistickej strany. "Nech sa trasú panujúce triedy pred komunistickou revolúciou! Proletári v nej nemajú čo stratiť, akurát tak svoje okovy," vyzýval Marx s Engelsom na spojenie proletárov všetkých krajín v spise. A práve radikálnosť a výzvy na zvrhnutie kapitalizmu ozbrojenou revolúciou bývajú autorom manifestu najviac vyčítané. "Dejiny všetkých doterajších spoločností sú dejinami triednych bojov - slobodný a otrok, patricij a plebejec, barón a nevoľník, cechový majster a tovariš, viedli nepretržitý boj, tu skrytý, tu otvorený, boj, ktorý zakaždým skončil revolučným pretvorením celej spoločnosti alebo spoločným zánikom bojujúcich tried," píše sa v manifeste.
Ďalším kontroverzným Marxovým dielom je politicko-ekonomický spis Kapitál, v ktorom prišiel k záveru, že vykorisťovateľské zriadenie (kapitalizmus) speje samo zo svojej podstaty k zániku a bude vystriedané komunizmom, teda beztriednou spoločnosťou, v ktorej neexistuje súkromné vlastníctvo. Sám stačil dopísať a v roku 1867 vydať len prvý diel, zvyšné dva zostavil zo zápiskov po jeho smrti Engels. Sporný štvrtý diel s názvom Teória nadhodnoty, často nepovažovaný za súčasť diela, prvýkrát publikoval Karl Kautsky v rokoch 1905 až 1910. Hodnota Kapitálu pre dnešný svet spočíva podľa odborníkov hlavne v jeho detailnom opise vtedajšej reality - je dielom, ktoré popisuje ekonomickú realitu polovice 19. storočia, najmä vo Veľkej Británii.
Marx ale býva označovaný aj za dobrého žurnalistu. Jeho rozbory britskej koloniálnej politiky v Indii a vývoja občianskej vojny v USA sú podľa mnohých prenikavými analýzami. Okrem miestnych radikálnych novín, častokrát zakázaných, písal neskôr krátko aj z Londýna pre New York Tribune. Kritiku si vyslúžil aj svojimi antisemitskými pamfletami, v ktorých Židov považoval za jedných z pôvodcov kapitalistického systému. Pritom išlo o jeho vlastný národ, ktorý bol podľa neho "jedom kšeftu zasiahnutý obzvlášť citeľne".
V roku 1864 stál Marx pri zrode medzinárodného robotníckeho združenia Prvá internacionála, na ktorého vedení sa podieľal. V starobe sa z revolucionára stal stredostavovský džentlmen, ktorý sa liečil v kúpeľoch, okrem iného v Karlových Varoch. Marx zomrel 14. marca 1883 v Londýne, kde je aj pochovaný.
Po vzniku komunistických vlád v niektorých štátoch sveta boli Marxovi, ktorého v roku 1999 v ankete britskej BBC vyhlásili za najväčšieho mysliteľa druhého tisícročia, budované pomníky a boli po ňom pomenované ulice či celé mestá. Asi najznámejšou je obria busta vo východonemeckom meste Saská Kamenica, ktorá sa v časoch bývalej NDR volala Karl-Marx-Stadt.
