BERLÍN/PRAHA - Bol členom neslávne preslávenej Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) a spolupracovníkom nacistickej vojenskej výzvednej služby. Počas vojny tiež zarábal na lacnej pracovnej sile, ktorú tvorili prevažne Židia. Nemecký obchodník Oskar Schindler ale na sklonku vojny zachránil približne 1200 väčšinou poľských Židov pred deportáciou do koncentračných a vyhladzovacích táborov a tým aj od istej smrti. Oskar Schindler sa narodil pred 110 rokmi, 28. apríla 1908, vo Svitavách.
Vojna odhalila v ľuďoch to najhoršie: TV ukázala udania, ktoré písali Poliaci gestapu
Nezabudnuteľnému záchrancovi životov 1200 prenasledovaných Židov - stojí na Schindlerovom náhrobnom kameni na kresťanskom cintoríne na hore Sion v Jeruzaleme. Ide o rovnaký nápis ako na pomníku vo Svitavách, kde sa Schindler narodil. "Kto zachráni ľudský život, akoby zachránil celý svet," píše sa v Talmude a je vytesané na pamätnej doske, ktorú v Krakove umiestnila miestna židovská obec. "Napriek všetkým svojim ľudským chybám je slávny oprávnene," myslí si americký historik a Schindlerov životopisec David Crowe.
Schindlerova postava napriek tomu dodnes budí emócie kvôli jeho nacistickej minulosti. Kritizovaný bol tiež kvôli tomu, že jeho konanie malo údajne iba komerčný základ. Milovník večierkov a krásnych žien zarobil na otrockej práci miliónový majetok. Neskôr ale vkladal vlastný majetok a riskoval život kvôli tomu, aby svojich židovských zamestnancov zachránil pred tábormi smrti.
Schindler vyrastal vo Svitavách v multietnickom prostredí, kde vedľa seba žili Nemci, Česi a Židia. Už ako študent viedol búrlivý život a v dvadsiatich rokoch sa oženil s Emiliou Pelzlovou zo Starého Maletína. V kritických 30. rokoch sa stal členom Sudetonemeckej strany (SdP) Konráda Henleina a neskôr aj Hitlerovej NSDAP. Pre prácu ho tiež zlákala nacistická vojenská spravodajská služba Abwehr.
Po prepadnutí Poľska Nemeckom v roku 1939 získal tento doteraz stále neúspešný podnikateľ v Krakove bývalú židovskú smaltovňu. V továrni najprv zamestnával Poliakov, ale postupne začali medzi zamestnancami prevažovať Židia z krakovského geta, ktorí boli lacnejšou pracovnou silou. Už vtedy bolo jeho podnikanie založené podľa svedkov na dobrých kontaktoch a úplatkoch a viedol tiež bujarý nočný život. V tej dobe ale tiež začal spolupracovať so Spoločným distribučným výborom so sídlom v Budapešti, ktorý finančne a materiálne pomáhal Židom.
Avšak v roku 1943 bolo krakovské geto zlikvidované a jeho obyvatelia buď pobití, alebo deportovaní do koncentračného tábora Płaszów, ktorý bol zriadený na predmestí Krakova. Keď sa následne rozhodlo, že všetci väzni budú prevezení do Osvienčimu, Schindler pomocou úplatkov a kontaktov dosiahol to, že nielen svojich zamestnancov, ale aj ich rodiny previezol do svojho ďalšieho podniku, muničnej továrne v Brněnci na Morave. Tým ich zachránil od istej smrti v plynových komorách vyhladzovacích táborov. Jeho povestný "zoznam" obsahoval mená asi 700 mužov a 300 žien a do tábora Schindler neskôr prijal aj ďalších Židov.
FOTO Dôkaz, ktorý vyvracia fámy o Hitlerovom úteku: Našli ponorku, ktorá mala prevážať Vodcu
S blížiacim sa koncom vojny sa Schindler obával príchodu sovietskej armády. Po výsluchu v americkom zajatí a svedectvách zachránených Židov bol spoločne s manželkou Emiliou (1907-2001) prepustený a pokračoval v ceste na západ. V roku 1949 odišiel aj s manželkou do Argentíny, ale na konci 50. rokov sa vrátil do Nemecka, bez manželky. Tá neskôr spomínala na svojho manžela s horkosťou. Môže za to alkohol a dlhy. V rozhovoroch pre médiá Emilia trvala na tom, že zachránila viac Židov než jej muž.
Po návrate do Nemecka Schindler žil vo Frankfurte nad Mohanom prakticky neznámy. Chytrý manažér, ktorý počas vojny prekabátil esesákov, stále nemal podnikateľské šťastie. Prostriedky, ktoré dostal od vlády a od zachránených Židov, sa mu rozplynuli v neúspešnom podnikaní a údajne v pití.
Až v roku 1966 sa mu dostalo v Nemecku čiastočného uznania, keď mu bol udelený Spolkový kríž za zásluhy 1. triedy. A dostal aj celý rad ďalších ocenení, bol napríklad držiteľom rádu pápeža Pavla VI. V Izraeli bol vyhlásený Spravodlivým medzi národmi.
Dlhé roky vedeli o osude Schindlera len zachránení. V roku 1982 ale vyšiel román austrálskeho spisovateľa Thomasa Keneallyho Schindler 's Ark (Schindlerova archa), ktorý vznikol vďaka spisovateľovmu náhodnému stretnutiu s jedným zo zachránených Židov, a Schindlerov život sa tak otvoril verejnosti. Podľa tejto knihy potom nakrútil americký režisér Steven Spielberg svoj slávny oscarový film Schindlerov zoznam (1993), v ktorom si Schindlera zahral Liam Neeson.
