RÍM - Nie je to tak celkom vina len sociálnych sietí. Tie síce využívajú dômyselné mechanizmy na to, aby vyplnili čo najväčšiu časť nášho času, sú to automatickí prenášači dopamínu a zaplavujú náš mozog pocitmi radosti. Avšak otročenie Facebooku, Instagramu alebo Snapchatu závisí aj od našej osobnosti, píše taliansky denník La Repubblica.
Kto má určité charakterové vlastnosti, má väčšie sklony zaboriť sa do internetu. A nie sú to len problematické vlastnosti, ako je narcisismus či posadnutosť, ktoré nás vedú k tomu, že na sociálnych sieťach trávime väčšinu dňa, ale aj družnosť a svedomitosť.
Prvýkrát to ukázala štúdia Binghamtonskej univerzity v štáte New York. Vedci dali dotazníky viac ako trom stovkám študentov vysokých škôl, aby skúmali charakteristické črty ich povahy a ich spôsob užívania technológií, najmä sociálnych médií. Zoznam zahŕňal otázky typu: "Zanedbávate dôležité veci a namiesto toho trávite čas na internete?" Alebo "Keď nie ste na sociálnych sieťach, cítite nepokoj?" či "Skúsili ste už obmedziť čas trávený na sieťach bez akéhokoľvek úspechu?".
Vedci potom rozdelili sledované osoby na základe piatich charakteristík: extroverzia, prívetivosť, svedomitosť, neurotizmus a otvorenosť.
Ako už ukázali iné štúdie, extroverzia a otvorenosť novým skúsenostiam nie sú spojené s posadnutosťou sociálnymi sieťami. Inak tomu je u ďalších charakteristík a v ich vzájomnej súčinnosti. Svedomitý jednotlivec, ktorý sa vyznačuje vysokou sebakontrolou a vytrvalo sleduje určitý cieľ, nie je prilepený na svoj chytrý telefón a počítač, zatiaľ čo neurotický jednotlivec, ktorý často prežíva negatívne emócie, ako je stres a úzkosť, má tendenciu uchyľovať sa k sieťam, aby uvoľnil napätie. Vedci študovali pokusné osoby s oboma týmito črtami a prekvapivo konštatovali, že tu je silné nebezpečenstvo závislosti.
Teda aj ten, kto sa vyznačuje veľkou disciplínou a sebakontrolou, môže doslova prepadnúť sociálnym sieťam. Prečo? "Vysoká úroveň úzkosti pravdepodobne anuluje sebakontrolu, ktorú má svedomitá osoba," vysvetľuje jeden z autorov štúdie Isaac Vaghefi.
Ešte viac pozoruhodný je druhý záver. Panuje domnienka, že osoba závislá na sociálnych sieťach je troll, narušiteľ siete, ktorý píše nepriateľské a urážlivé komentáre, nemá reálny spoločenský život a kompenzuje si to vo virtuálnom priestore. Tento stereotyp však treba prehodnotiť. Vaghefi a jeho tím totiž zistili, že osoby so všetkými rysmi prívetivosti (ktorá zahŕňa empatiu a príjemnosť) a svedomitosti, teda dvoma pozitívnymi vlastnosťami, majú tiež sklon využívať neúmerne sociálne médiá.
"Môžeme to označiť za závislosť s kladným znamienkom. Tieto osoby používajú sociálne nástroje na to, aby pomáhali druhým, starali sa o ich priateľov, boli v čo najužšom spojení s ľuďmi, ktoré majú radi. Nepoužívajú internet protispoločenským spôsobom, ako sa to často stáva u toho, kto je závislý," vysvetľuje Giuseppe Riva, docent psychológie a nových komunikačných technológií na milánskej Katolíckej univerzite.
Štúdia má širší význam. "Potvrdzuje moc, akú majú sociálne siete v tom, ako usmerňujú aktivity užívateľov. Je potrebné, aby sme zvážili všetky riziká, lebo ako vidíme, tieto siete sú za to pritiahnuť a začleniť do svojich mechanizmov všetky skontroluje tieto osobnosti, nielen tie s negatívnymi vlastnosťami, ako sa myslelo predtým," dodáva docent Riva.
