ROCHESTER - V magnetickom poli, ktoré funguje ako ochranný štít a chráni našu planétu pred škodlivou radiáciou prúdiacou zo Slnka a vesmíru, nastáva oslabenie. Najvýraznejšia zmena sa tiahne z Južnej Ameriky ponad južný Atlantik až do Afriky. Môžeme od tejto zmeny očakávať zmenu pólov tak, ako v minulosti?
Magnetické pole je "zodpovedné" za to, že máme Južný a Severný pól. Vďaka nemu fungujú kompasy a sme chránení pred radiáciou pochádzajúcou zo Slnka a vesmíru. Už len malé kolísanie v tejto vrstve v minulosti zapríčinilo zlyhanie počítačov na raketoplánoch a na medzinárodnej vesmírnej stanici. Dokonca aj pohyb japonského satelitu, ktorý sleduje supernovy a je vybavený prevratnou technológiou, bol v roku 2016 po prelete poškodeným magnetickým poľom doslova nekontrolovateľný.
Súčasné poškodenie je však oveľa väčšie; vedci ho odpozorovali v Južnej Amerike a šíri sa ponad Atlantik do Afriky. Anomália už dostala aj špeciálne meno: Južno-Atlantická anomália. Rozhodli sa preto po príčinách tohto stavu pátrať práve v oblasti, ktorá vykazuje v magnetickom poli najväčšie zmeny - v Afrike.
Profesor John Tarduno z Rochesterskej univerzity sa spojil s archeológmi, aby študovali pozostatky zŕn a siláže, ktoré v oblasti Limpopo River Valley hraničiacej so Zimbabwe, Juhoafrickou republikou a Botswanou, zanechala jedna z najstarších generácií farmárov. "Členovia kmeňa Bantu boli prví ľudia praktizujúci agrikultúru. V čase sucha to muselo byť veľmi stresujúce. Preto si myslíme, že robili istý rituál, a to, že svoje dediny vypálili, aby začali nanovo."
Historická snímka magnetického poľa je preto akoby zapečená v hline, v ktorej kedysi títo farmári uskladňovali obilie. Ak je hlina zohriata, uvoľňuje magnetické minerály ako malé ihličky kompasu a tie sa postupne zosúlaďujú s magnetickým poľom Zeme. Pri postupnom chladení hliny ihličky akoby zamrzli na mieste a vytvoria úkaz. Tarduno predpokladá, že dnešná anomália magnetického poľa pozorovaná aj v iných častiach planéty je podobná tej, ktorá sa diala kedysi v Afrike. "Zmeny v magnetickom poli síce sledujeme dlhšie, ale nebolo nám jasné, či nejako súvisia s touto oblasťou. Spálenie hlinenej chatrče odhalilo, že podobné výkyvy nastali približne v rokoch 400 - 450, 700 - 750, 1225 - 1250 pred naším letopočtom," uviedol člen výskumného tímu Vincent Hare.
Podľa geológov sú za všetkým otrasy vo vonkajšom plášti zemského jadra v hĺbke 2900 kilometrov pod povrchom Zeme. Práve jadro plné roztavených kovov ovplyvňuje činnosť magnetického poľa. "Keď sa pozeráme na naše najlepšie číselné simulácie, aj v súčasnosti nám vychádza vzorec, ktorý sa objavoval pred každou zmenou magnetického poľa. Nevieme však, či momentálna anomália povedie aj k úplnej zmene pólov," pokračuje profesor. Naposledy došlo k ich prehodeniu približne pred 780 000 rokmi. Dramatická zmena sa odohrala aj pred 40 000 rokmi, ale obrat pólov sa nekonal. Mimochodom, zmena pólov je proces, ktorý trvá aj tisíc rokov, ale z geologického hľadiska je to veľmi krátke obdobie.
"Vidíme, že sa niečo deje so zemským plášťom práve pod Afrikou a myslíme si, že práve toto ovplyvňuje momentálnu anomáliu magnetického pola. Posledná zmena bola zaznamenaná pred 160 rokmi a možno toto je iba jej pokračovanie a my môžeme len hádať, aký bude mať koniec," skonštatoval Tarduno.
