HANOJ - Americké angažovanie vo Vietname vrcholilo v roku 1969 prítomnosťou viac než pol milióna vojakov, rekordným počtom amerických obetí a protivojnovými demonštráciami v USA. Jedným z medzníkov tohto prelomového roku bolo zverejnenie pravdy o masakri vo vietnamskej dedine My Lai, kde pred päťdesiatimi rokmi, 16. marca 1968, príslušníci americkej námornej pechoty vyvraždili okolo päťsto neozbrojených dedinčanov vrátane viac než 170 detí.
Vietnamská vojna sa rozhorela po prestrelke medzi americkým torpédoborcom Maddox a severovietnamskými torpédovými člnmi v auguste 1964 v Tonkinskom zálive. USA potom začali bombardovať severný Vietnam a na juhu americké jednotky vystupňovali lov na príslušníkov juhovietnamských partizánskych jednotiek Viet cong. Američania vyhlásili stratégiu "pátraj a znič nepriateľa", ktorá tak tragicky zasiahla do života My Lai.
Útok bol súčasťou operácie na dedinu Son My (My Lai 4 bola jednou z jej niekoľkých osád), o ktorej sa Američania domnievali, že je baštou Viet congu. Obyvatelia obce mali byť v tom čase podľa velenia na trhu a v dedine sa mali zdržiavať len partizáni. Akcie sa zúčastnilo asi 120 príslušníkov roty Charlie prvého práporu 20. pešej divízie z 11. výsadkovej brigády, ktorí boli frustrovaní zo stále sa stupňujúcich útokov partizánov a zo strát vo vlastných radoch. Bolo to obdobie, keď vrcholila ofenzíva Tet, ktorú viedli severovietnamské komunistické sily proti americkej a juhovietnamskej armáde.
Útok na dedinu začal s podporou delostrelectva a vrtuľníkov pred ôsmou hodinou ráno a už v prvých minútach sa zvrhol na masaker neozbrojených dedinčanov. Podľa vietnamských údajov zahynulo pri útoku, ktorý trval tri hodiny, 504 ľudí. Najmladšia obeť mala len jeden rok, najstaršia 82. Americkí vyšetrovatelia dospeli k 347 obetiam. Americkí vojaci okrem toho zrovnali so zemou zhruba tristo domov a zabili osemsto kusov dobytka. Neskôr sa zistilo, že v obci boli nanajvýš štyria ozbrojení a niekoľko neozbrojených partizánov. Z roty bol zranený jediný americký vojak, ktorý sa sám postrelil do nohy.
Len trojčlenná posádka jedného amerického vrtuľníka sa besneniu svojich kolegov dokázala postaviť. S vrtuľníkom pristála medzi utekajúcimi dedinčanmi a americkými vojakmi a s nasadením vlastných životov zachránila asi desiatku miestnych obyvateľov. Hugh Thompson a Lawrence Colburn boli v roku 1998 vyznamenaní Medailou vojaka, najvyšším vyznamenaním za statočnosť v priamom boji. Tretí člen posádky Glenn Adreotta zomrel vo Vietname necelý mesiac po masakri v My Lai.
Američania informácie o udalosti dlho tajili. Prvé oficiálne správy hovorili o tom, že pri bitke zahynulo 128 príslušníkov Viet congu a 22 civilistov. To, že sa pravda o masakri dostala na povrch, bola zásluha veterána Richarda Ridenhouera, ktorý sa poznal s mnohými členmi roty Charlie. Tí mu celý príbeh vyrozprávali a Ridenhourer rok po masakri informácie rozposlal v tridsiatich listoch, ktoré adresoval prezidentovi USA, kongresmanom a na ďalšie oficiálne miesta. Ako prvý zverejnil hrozné fakty o masakri v novembri 1969 novinár Seymour Hersh (zaslúžil sa aj o odhalenie aféry Watergate), ktorý potom v budúcom roku dostal za reportáž Pulitzerovu cenu.
I keď nešlo o ojedinelú tragédiu – Američania a ich juhokórejskí spojenci zrovnali so zemou počas vojny približne štyritisíc vietnamských obcí – správy o My Lai šokovali verejnosť v USA, ktorá nemohla uveriť, že americkí vojaci sú schopní niečoho takého, a vyvolali protesty proti vojne na celom svete. Incident dokonca vyústil v útoky proti vojnovým veteránom. Ozvali sa ale aj hlasy, ktoré sa snažili besnenie v My Lai vysvetliť. "Väčšina akcií "pátraj a znič nepriateľa" skončila stratami na životoch Američanov bez toho, aby zahliadli nepriateľa. Dopady vojny na myslenie vojakov, obzvlášť jej nepredvídateľný a nekontrolovateľný priebeh, spôsobovali, že sa títo muži dopúšťali činov v rozpore so svojou povahou, ktoré by za iných okolností neboli schopní spáchať," napísal napríklad americký historik a veterán vietnamskej vojny Douglas Welsh.
Rozhorčenie odporcov vojny nakoniec donútilo vojenské úrady sa masakrom zaoberať. Vyšetrujúca komisia generála Williama Peersa poslala pred súd 25 obvinených, v marci 1971 bol však odsúdený iba jediný - veliteľ krvavej akcie, poručík William Calley, ktorý mal v čase útoku len 24 rokov. Za preukázané zavraždenie 22 ľudí dostal doživotie. Po polroku mu bol trest znížený na dvadsať rokov a neskôr na desať. Po troch dňoch skutočného a troch rokoch domáceho väzenia ho prezident Richard Nixon omilostil.
Calley, ktorý i tvárou v tvár jasným dôkazom šokoval verejnosť svojimi cynickými výrokmi, sa potom venoval práci klenotníka. Ľútosť verejne prejavil až v roku 2009 v charitatívnom klube Kiwanis v Kolumbuse. "S ľútosťou myslím každý deň na to, čo sa stalo v My Lai. Cítim ľútosť nad mŕtvymi, nad ich príbuznými aj nad americkými vojakmi. Je mi to hlboko ľúto," povedal dnes 74-ročný Calley.
