LONDÝN - Historička Joan Taylorová sa vo svojej knihe zaoberá otázkou, nad ktorou sa možno doteraz zamyslel len málokto. Zaujíma ju, kde a ako vznikla podobizeň Ježiša Krista, keďže ani jedno zo štyroch Evanjelií neobsahuje žiadnu zmienku o jeho fyzickom výzore.
Podobizeň Ježiša Krista sa stala témou knihy spisovateľky a historičky Joan Taylorovej, ktorá sa špecializuje najmä na problematiku kresťanstva, Biblie a Ježiša Krista. A hoci na nás z historických obrazov či gýčových suvenírov hľadí zarastený muž s vlasmi siahajúcimi po plecia a oblečený v dlhom plášti, v Evanjeliu sa jeho fyzický výzor vôbec nespomína.
Jeho prvé zobrazenia navyše odrážajú nelichotivý postoj ich autorov ku kresťanstvu ako takému. Na grafite z druhého storočia je Kristus vykreslený ako človek s hlavou osla a nápisom "Alexamenos hovorí: Uctievajte Boha!". Jeden z antikresťanských spisovateľov z toho istého obdobia zas tvrdil, že išlo o človeka "malého, škaredého a nevýrazného", čím sa snažil ublížiť jeho duchovnej sláve. Až vo štvrtom storočí dostal Ježiš podobizeň, ako ju pozná celý svet. Za jej vznikom môže byť tzv. "List Lentulus", šatka Veroniky, ktorou Ježišovi počas Krížovej cesty utierala zranenú tvár, ako aj Turínske plátno.
FOTO Vedci skúmali hrobku, v ktorej mali pochovať Ježiša: Z toho, čo odhalili, zostali ohromení
Ak by bol však za základ jeho podoby považovaný spomínaný List Lentulus, v ktorom údajne rímsky guvernér popísal fyzický zjav Ježiša a list nechal doručiť do rímskeho senátu, ide naozaj o nie veľmi dôveryhodný zdroj. Syn Boží je síce v liste vykreslený presne tak, ako ho poznáme, čiže ako vysoký muž v dlhom plášti s bradou, hnedými vlasmi po ramená a jasnými očami, ale okolo pôvodu samotného listu existuje veľa pochybností. Nijaký rímsky guvernér sa totiž nevolal Lentulus a historici neskôr potvrdili, že pôvod listu ani nesiaha do rímskych čias.
Priamy dôkaz o výzore Ježiša by mohla poskytnúť šatka Veroniky, ktorou mu utierala krvavú tvár cestou na Golgotu. Na kúsku látky bola údajne dokonale zobrazená, a preto mohla slúžiť ako základ na vytvorenie jeho podobizne, pretože Veronika ju starostlivo uchovala a neskôr doručila pápežovi Klementovi I. Najznámejšou z relikvií spájanou s podobizňou Krista je samozrejme Turínske plátno. Väčšina kresťanov zotrváva vo viere, že plátno po prvý raz vystavené v 14. storočí je presne to, v ktorom bol Ježiš uložený do hrobu. Odmietajú aj výsledky výskumu z roku 1988, z ktorých vyplynulo, že plátno nepochádza z obdobia Ježišovej smrti. Navyše, pri porovnaní obrazov z údajnej šatky Veroniky a Turínskeho plátna bolo zistené, že nejde o črty tváre toho istého človeka.
Taylorová vo svojej knihe konštatuje, že najdôveryhodnejší obraz Krista je možné vytvoriť po preskúmaní archeologických dôkazov o živote v Judsku v prvom storočí nášho letopočtu a o ľuďoch z tohto regiónu. Na základe toho sa dá predpokladať, že Ježiš mohol byť 165 centimetrov vysoký, štíhly a primerane svalnatý. Pravdepodobne mal olivovo-hnedú pokožku, tmavohnedé až čierne vlasy, hnedé oči, krátke vlasy a mohol byť mierne zarastený. Avšak opäť ide iba o dohady.
