SOUL - Zo svojho kontrolného stanovišťa na kopci vidia vojaci, ktorí strážia juhokórejskú hranicu za demilitarizovanou zónou na severokórejskej strane, malé mesto. Úhľadné výškové aj nižšie budovy obklopujú polia. Severokórejčania túto lokalitu nazývajú Kičongtong, Mierová dedina. Jednotky na juhokórejskej strane ju však označujú za dedinu propagandistickú, píše denník Los Angeles Times.
Pesimistické slová šéfa nemeckej diplomacie: Nad ľudstvom visí akútna hrozba vojny
Južná Kórea už dlhý čas tvrdí, že Kičongtong tvoria obyčajné fasády domov. Niektoré budovy majú okná namaľované, hovorí veliteľ Vojenskej komisie pre prímerie (UNCMAC), ktorá dohliada na pokoj zbraní, Robert Watt. Ďalšie výškové stavby sú podľa všetkého len prázdne škrupiny; keď sa znesie noc, v horných oknách jasne svietia svetlá, ale čím bližšie k zemi, tým sú tlmenejšie. To naznačuje, že vo vnútri nie sú žiadne podlahy ani múry. Z ampliónov vyhráva hudba a nesie sa zimnou, hnedou krajinou. Vysoko nad mestom sa týči vlajkový stožiar.
Watt tvrdí, že Severná Kórea to všetko vytvorila v nádeji, že presvedčí Juhokórejčanov k úteku cez hranicu. Akoby im nahovárala: To je ale pekné mesto. Tam by ste chceli žiť.
Teraz, keď sa necelých 200 kilometrov odtiaľ konajú zimné olympijské hry, sa tajomno okolo Kičongtongu podobá tomu, ktoré obklopuje severokórejských športovcov, ktorí pricestovali na olympiádu do juhokórejského Pchjongčchangu.
Je ich dvadsaťdva a súťažia v ženskom ľadovom hokeji, krasokorčuľovaní a ďalších športoch. Kritici ich prítomnosť na olympiáde považujú za obyčajnú snahu severokórejského režimu o vlastnú propagáciu, iní dúfajú, že by vďaka týmto Severokórejčanom mohli nahliadnuť do života v krajine, o ktorej sa vie len veľmi málo. Po šesť desaťročí, ktoré uplynuli od konca kórejskej vojny, sa Sever pred svetom uzatvára.
"Keď sa povie Severná Kórea, väčšina ľudí si vybaví Kim Čong-una, rakety, raketové testy," vyhlasuje Peter Kim, ktorý sa narodil v USA a vyučuje na univerzite v juhokórejskej metropole Soule. "Dozvedieť sa o KĽDR niečo iné, než sa objaví v médiách, je prakticky nemožné," konštatuje.
"Nepochybujem o tom, že kým budú Severokórejčania na hrách, celé medzinárodné spoločenstvo ich bude sledovať, aby získalo nejaké útržky informácií," dodáva Peter Kim.
Olympijské hry sa však už pomaly končia a informácií je stále zúfalo málo. Príkladom sú oficiálne internetové stránky olympijských hier, ktoré obsahujú okrem iného údaje o každom zo súťažiacich. Pri rade z nich možno nájsť stručný životopis, obľúbené citáty a zoznam záľub, ako je chodenie do kina, trávenie času s priateľmi či hranie počítačových hier. Severokórejčania sú veľmi struční, záľuby sú často popísané jednoslovné. Hudba. Čítanie. Šport.
Členovia severokórejskej výpravy sa na olympiáde správajú zdvorilo, ale zdržanlivo a po súťažiach spravidla okolo novinárov rýchlo prebehnú. Keď prišla na tlačovú konferenciu severokórejská hokejistka Čong So-hjon, ktorá niesla spoločne so svojou juhokórejskou spoluhráčkou zo spojeného kórejského tímu olympijskú pochodeň, dostalo sa reportérom nezvyklého varovania. "Prosím, vezmite na vedomie, že môžeme odmietnuť akékoľvek otázky, ktoré by u športovcov vyvolali znepokojenie, napríklad otázky ohľadom politiky či dopingu," oznámil moderátor.
Tiež juhokórejské hokejistky uviedli, že zoznamovanie sa so severokórejskými spoluhráčkami bol značne pomalý proces. "Sčasti to bolo dané tým, že sme veľa vecí robili oddelene," povedala juhokórejská útočníčka Randi Griffinová. Severokórejčanky spali oddelene a jazdili iným autobusom.
Najlepšiu príležitosť na nezáväznú konverzáciu tak ponúkalo prezliekanie v šatni a spoločné posedenie pri jedle. "Keď sme sedeli v jedálni, bavili sme sa o bežných veciach, ako napríklad, ktorá z nás má priateľa. Sú to normálni ľudia," dodala Američanka s kórejskými koreňmi Griffinová na adresu Severokórejčaniek.
Pri takýchto príležitostiach cítila optimizmus aj trénerka tímu, Kanaďanka Sarah Murrayová. "Keď ich vidíte pri stole, nespoznáte, ktorá je zo Severu a ktorá z Juhu. Smejú sa spoločne a sú to len obyčajné dievčatá," povedala. Družstvo bolo pospolu len pár týždňov, všetky tri zápasy prehralo a nepostúpilo do boja o medaily.
Individuálne športy očividne ponúkali menej priestoru k zbližovaniu. "Nenašla som si medzi ostatnými lyžiarkami žiadne kamarátky. Ale dúfam, že sa mi to v budúcnosti podarí," vyhlásila Severokórejčanka Kim Rjon-hjang po pretekoch slalomárok.
Diktátor Kim Čong-un vyslal na otvárací ceremoniál olympijských hier v Pchjongčchangu, pri ktorom športovci Severnej a Južnej Kórey pochodovali spoločne pod jednou vlajkou, svoju mladšiu sestru.
Kim Jo-Čong sa potom stretla s juhokórejským prezidentom Mun Če-inom a tlmočila mu bratovo pozvanie na summit. Juhokórejský prezident ale v sobotu vyhlásil, že na vrcholnú schôdzku ešte nedozrel čas.
Napriek všetkej mlčanlivosti v politických otázkach sa zdá, že severokórejskí športovci myšlienku aproximácie oboch krajín vítajú. "Úprimne dúfam, že sa obe krajiny v budúcnosti zjednotia," nechala sa počuť lyžiarka Kim Rjon-hjang.
