NEW YORK - Každú noc počas obdobia párenia sa žabí samčekovia stredoamerického druhu Engystomops pustulosus pustia do hudobnej produkcie vo svojom rybníčku, aby celé hodiny do okolia vysielali správu o svojej milostnej túžbe. Hnedí žabiaci sú sotva veľkí ako olúpaný pekanový orech, ale ich volanie je dlhé a dynamické. Ich spev, ktorý znie dosť podobne ako phaser zo Star Treku, končí krátkym, melodickým drnknutím, napísal spravodajský server The New York Times.
Fenka sa tak bála zverolekára, že radšej ušla: O polroka ju našli v úplne inej krajine
To však platí len do chvíle, než sa niekde v okolí ozve hlas rivalského žabiaka. V takom prípade prvý žabiak pridá na koniec svojho volania dve drnknutia namiesto jedného. Ak žabiak číslo dva odpovie rovnako, žabiak číslo jeden zvýši ich počet na tri. A tak sa neustále tromfujú, kým sa jeden alebo druhý nedostane na dychový limit šiestich alebo siedmich rýchlo po sebe nasledujúcich drnknutí.
Toto akustické žabie preťahovanie je energeticky vyčerpávajúce, a navyše predlžované volanie so sebou nesie riziko prilákania predátorov, ako sú netopiere. Avšak samčekovia nemajú na výber, musia držať v súťaži krok z jediného jednoduchého dôvodu - žabie samičky počúvajú a počítajú. A nakoniec si zvolia toho samčeka, ktorý zo seba zvládne vyraziť maximálny počet štekavých drnknutí.
Vedci zistili, že za týmto prekvapivo sofistikovaným zmyslom pre počty stoja špecializované bunky stredného mozgu týchto obojživelníkov, ktoré sčítajú zvukové signály a intervaly medzi nimi.
"Tieto neuróny počítajú, koľko bolo správnych pulzov, a sú vysoko selektívne," povedal Gary Rose, biológ Utažskej univerzity. Ak sa načasovanie medzi pulzmi hoci len o zlomok sekundy vychýli z tempa, neuróny sa nespustia a počítanie sa preruší. "A hra tým končí," dodal doktor Rose. "Je to rovnaké ako v ľudskej komunikácii, kde jediná nevhodná poznámka môže ukončiť celú konverzáciu."
Príbeh o žabom neurónovom počítadle je len jedným príkladom rozsiahleho, dávneho a variabilného zmyslu pre čísla, ktorý možno v prírode nájsť. Tento talent podrobne skúma napríklad najnovšie tematické číslo odborného časopisu Philosophical Transactions of the Royal Society B.
Vedci zistili, že zvieratá naprieč celým evolučnom spektrom majú intenzívny zmysel pre množstvo, kedy sú schopné rozlíšiť nielen väčšie od menšieho, alebo viac od menej, ale napríklad aj dve od štyroch, štyri od desať, štyridsať od šesťdesiatich.
Napríklad pavúky z čeľade križiakovitých si počítajú, koľko v hodvábnom vlákne zabalených kusov koristi majú v tej časti pavučiny, ktoré tvoria ich špajzu. Keď vedci experimentálne úlovok odobrali, pavúky strávili hľadaním ukradnutej koristi v pomere toľko času, koľko jednotlivých položiek im vedci ukradli, a nie podľa toho, aký veľký bol celkový objem ukradnutej potravy.
Malé rybky žijú v kŕdľoch, a čím je ich skupina početnejšia, tým je štatisticky vyššia šanca jednotlivých rybiek, že uniknú predátorom. V dôsledku toho veľa v húfoch žijúcich rybiek dokáže skvele odhadnúť počet.
Živorodky dúhové, obľúbený obyvateľov akvárií, sú napríklad jediným pohľadom schopné rozlíšiť rozdiel medzi štyrmi pávími očkami alebo piatimi, alebo ôsmimi a desiatimi, ak majú možnosť rozhodnúť sa, či budú plávať k menšej alebo väčšej skupinke.
A svojráznejší zmysel pre počty vedci zistili u pichľavky sivej, ktorá je schopná rozlíšiť šesť od siedmich, alebo 18 od 21, čo je porovnávacia schopnosť, ktorú by ťažko porazili mnohé vtáky, cicavce a dokonca aj ľudia.
