VATIKÁN - Deväťdesiatročný Benedikt XVI. sa pred piatimi rokmi, 11. februára 2013, po 600 rokoch stal prvým pápežom, ktorý rezignoval na svoj úrad. Jeho sedemročný pontifikát poznamenali mnohé aféry a povesť konzervatívca, ktorý ale používal moderné technológie. Teraz napísal v liste talianskej tlači, že sa ocitol v poslednej fáze svojho života.
"S postupným ubývaním fyzických síl sa vnútorne vydávam na cestu domov," uvádza v liste. Duchovný, ktorý od svojej rezignácie žije v kláštore Mater Ecclesiae vo vatikánskych záhradách, sa na verejnosti objavuje zriedka, ale prijíma priateľov. Jeho blízki tvrdia, že je duševne svieži, ale má problémy s fyzickým pohybom.
Na rozdiel do svojho predchodcu Jána Pavla II., ktorý v úrade zboril mnohé tabu, zastával Benedikt konzervatívne postoje. Joseph Ratzinger, ako znie jeho občianske meno, ale na druhej strane používal Facebook a tiež si nechal založiť vlastný videokanál na Youtube. Na čele rímskych katolíkov ho v marci 2013 nahradil argentínsky jezuita Jorge Mario Bergoglio, ktorý ako pápež prijal meno František a predstavuje menej dogmatickú, vľúdnejšiu a otvorenejšiu podobu cirkvi.
Zo škandálov pontifikátu Benedikta bola asi najväčšia aféra s pedofilnými zločinmi v roku 2009, ktorých sa kňazi v Írsku i v iných štátoch dopúšťali niekoľko desiatok rokov. Benedikt, ktorý požiadal boha a obete týchto zločinov o odpustenie, taktiež čelil obvineniu, že bol súčasťou utajovania týchto prípadov ešte pred nástupom na pápežský stolec. Mnohých pobúril aj tým, že v decembri 2009 podpísal dekrét na blahorečenie pápeža Pia XII., ktorý pôsobil počas druhej svetovej vojny a bol kritizovaný, že neurobil všetko, čo sa dalo, aby pomohol zastaviť duchovného Richarda Williamsona, ktorý poprel existenciu plynových komôr počas holokaustu.
Ako rozbuška v islamskom svete zapôsobil Benediktov prejav v nemeckom Rezne v roku 2006, keď citoval byzantského cisára zo 14. storočia: "Ukážte mi, čo Mohamed priniesol nové, a uvidíte, že sú to samé zlé, neľudské veci, ako príkaz šíriť jeho vieru mečom." Situáciu sa potom pápež snažil upokojiť vyjadrením ľútosti nad tým, že bol "bohužiaľ zle interpretovaný". Navštívil aj mešity v Turecku, Jordánsku či Izraeli a stretol sa s jordánskym a saudskoarabským monarchom.
V ďalšej afére Vatileaks zas figuroval pápežov majordomus Paolo Gabriele, odsúdený v októbri 2012 na osemnásť mesiacov väzenia za krádež tajných dokumentov, ktoré vynášal z Vatikánu. Zverejnené pápežove súkromné listy svedčili o mocenských šarvátkach cirkevných hodnostárov.
Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 v bavorskom Marktle nad Innom. V mladosti bol krátko členom Hitlerjugend, kam sa údajne musel ako štrnásťročný zapísať proti svojej vôli. Na konci vojny ho neminul wehrmacht, z ktorého ale dezertoval a nakoniec padol do amerického zajatia. Po vojne vyštudoval teológiu a filozofiu v Mníchove, v roku 1951 bol vysvätený na kňaza. V roku 1959 získal profesúru na univerzite v Bonne, pôsobil aj v Münsteri, Tübingene a Rezne. Ako päťdesiatročného ho vymenovali za kardinála.
Čistotu viery strážil po boku Jána Pavla II. ako prefekt Kongregácie pre náuku viery od roku 1981 až do apríla 2005, kedy sa stal pápežom. Len tri mesiace nato umožnil výnimku z nepísaných pravidiel a zahájil proces blahorečenia Jána Pavla II., ktorý ukončil blahoslavením v máji 2011 na omši vo Vatikáne. V septembri 2016 vydal Benedikt knihu Posledné rozhovory, v ktorej zhŕňa svoje pôsobenie na čele katolíckej cirkvi. Pripustil, že praktické vládnutie nebolo jeho silnou stránkou, zároveň však poznamenal, že kvôli vysokému počtu platených zamestnancov je v katolíckej cirkvi v Nemecku príliš "neduchovnej byrokracie a málo dynamiky viery". Predošlá skutočne dobrovoľná rezignácia pápeža sa udiala v roku 1294, keď po piatich mesiacoch opustil úrad Celestín V.
