PARÍŽ - Aj v čase antibiotík naháňa takzvaná čierna smrť stále strach, hoci už nie je takou ranou ako kedysi. V 15. storočí si mor v Európe vyžiadal 50 miliónov životov. Odhaduje sa, že pri troch veľkých pandémiách prekročila celková bilancia až 200 miliónov mŕtvych. A táto choroba zabíja doteraz. V rokoch 2010 až 2015 sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nakazilo 3248 ľudí a 584 z nich zomrelo.
Vedci zistili, čo spôsobilo jednu z najhorších epidémií v histórii: Toto zničilo Aztécku ríšu
Najaktívnejšie ohniská choroby sú na Madagaskare, v Kongu a v Peru. Potenciálne ohniská sú však aj inde. Ide nepochybne o podceňovanie choroby, u ktorej smrť môže nastať veľmi rýchlo. Pľúcna forma choroby zabíja bez liečby do troch dní a v prípade septikemického moru zomiera 50 až 70 percent nakazených do jedného týždňa, píše francúzsky denník Le Figaro.
Pred dvoma mesiacmi potvrdili vedci z Hongkonskej univerzity v spolupráci s veterinárnou školou Virginia-Tech v Spojených štátoch zásadnú úlohu obchodných ciest pri šírení moru v Európe v rokoch 1347 až 1760. Ich poznatky priniesol časopis Scientific Reports. Vedci pri porovnávaní 6656 epidemických oblastí v Európe a severnej Afrike s hlavnými cestami obchodnej výmeny v predindustriálnej ére zistili, že čím žili ľudia bližšie k obchodným cestám, tým boli epidémie častejšie. A naopak: čím boli od nich vzdialenejší, tým boli epidémie vzácnejšie.
Aby sme pochopili, akú hrôzu mor šíril, stačí si predstaviť, že by polovica mesta Marseille (dnes asi 900-tisíc obyvateľov) v priebehu necelých šiestich mesiacov zmizla z mapy. To sa prihodilo v lete roku 1720. Marseille a oblasť Provence sužoval mor dva roky a početné svedectvá z tej doby sú strašné.
Úmrtnosť bola obrovská. Od rána do večera mohla vymrieť celá rodina. Celé ulice boli plné mŕtvol a tí, ktorí boli nútení ich odpratávať, takisto umierali. Choroba udrela rýchlo, zabíjala náhodne a ľudia sa nemohli hrozbe vyhnúť, pretože mesto bolo uzavreté.
Najhoršie bolo, že ľudia čelili neviditeľnému nepriateľovi. Odkiaľ prichádzal? Prečo sa náhle objavil, zmietol všetko, čo mu stálo v ceste, a potom na mesiace, roky či celé desaťročia zmizol?
Tajomstvo bolo čiastočne odhalené koncom 19. storočia, keď francúzsko-švajčiarsky lekár a bakteriológ Alexandre Yersin v Hongkongu izoloval baktériu, ktorá je pôvodcom septikemického moru a ktorá bola pomenovaná Yersinia pestis. A identifikoval spôsob prenosu baktérie z potkanov na človeka: blchy.
Potom trvalo až do 30. rokov minulého storočia, než bol označený ďalší vinník: ľudské blchy (pulex irritans). "Podľa tejto hypotézy už hrali potkany a ich blchy len úplne vedľajšiu úlohu počiatočného pôvodcu. Stáli stále pri pôvode choroby a boli zodpovedné za prvé prípady moru, ale ich úloha v epidemickom šírení bola vylúčená," pripomína expert na stredovekú archeológiu Frédérique Audoin-Rouzeau.
Túto hypotézu potvrdila štúdia vedcov z Osloskej univerzity v Nórsku a z talianskej Ferrarskej univerzity. Autori štúdie porovnávali populáciu pred morovými epidémiami a po nich z rokov 1348 až 1813 v deviatich mestách vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Británii, Poľsku, Rusku, Švédsku a na Malte. Potvrdili, že sledovanú úmrtnosť v siedmich prípadoch z deviatich skutočne vysvetľuje prenos choroby ľudskými blchami a všami. Aspoň v tej dobe. Tento spôsob prenosu vysvetľuje šírenie a pretrvávanie moru v Európe v čase druhej vlny pandémie, ale v súčasných epidémiách je naopak dávaná prednosť úlohe potkaních bĺch.
