ILLINOIS - Autor knihy Tambora: Erupcia, ktorá zmenila svet sa v nej zaoberá jednou z najväčších erupcií z roku 1815. Tá postupne menila klímu po celej zemeguli. V diele odkrýva nepríjemnú tému sopečných aktivít a najmä ich následkov, na ktoré vraj ľudstvo nie je vôbec pripravené.
Ničivé explózie, ktoré berú ľuďom životy a domovy, môžu nepriaznivo ovplyvňovať ekosystém aj vo vzdialených častiach sveta. Sopky v blízkosti rovníka môžu spôsobiť globálne zmeny počasia, ak sú ich erupcie dostatočne silné na to, aby uvoľnili plyny do stratosféry. Tento plyn preniká do akejsi pasce, pretože je príliš vysoko na to, aby mohol byť odplavený dažďom. Najskôr sa pohybuje pozdĺž rovníka a rozprestiera sa smerom k pólom. Tým obmedzuje prísun slnečných lúčov a množstvo tepla prechádzajúceho zo Slnka.
Hľadanie súvisu medzi explodujúcimi sopkami a zmenami klímy inšpirovalo Gillena D'Arcy Wooda k napísaniu knihy Tambora: Erupcia, ktorá zmenila svet. Explózia Tambory na ostrove Sumbawu v Indonézii v roku 1815 predstavuje jednu z najdesivejších katastrof, ktorá postihla ľudstvo. Bezprostredne po výbuchu zomrelo približne 100 000 ľudí. Oveľa viac ich však zomrelo v priebehu nasledujúcich rokov v dôsledku sekundárnych účinkov šíriacim sa po celom svete. Po explózii sa vytvoril kráter široký desať kilometrov a hlboký jeden kilometer.
"Táto sopka ovplyvňovala klímu ešte ďalšie tri roky. Zhoršené počasie zapríčinilo neúrodu a hlad v Ázii, USA a Európe," hovorí Wood. Podľa neho je v tomto prípade ťažké zistiť presné číslo obetí, pretože sopka spustila aj pandémiu cholery, ktorá sa začala šíriť z Bengalského zálivu v roku 1816, čiže rok po výbuchu. Strata imunity spôsobená nedostatkom potravín a podvýživou vytvorila ideálne podmienky na jej postup do celého sveta.
Profesor histórie Joseph Manning z Yale University súhlasí s názormi Wooda. Podľa neho môžu mať sopečné explózie v budúcnosti na ľudstvo katastrofálny dopad práve svojimi sekundárnymi následkami, ktoré spustia ďalšie klimatické zmeny. "V porovnaní s históriou máme v rukách iba jednu zbraň - techniku, ktorá nás dokáže upozorniť na prichádzajúce erupcie, a sme takto schopní znížiť počet obetí," vysvetľuje Manning. Ako príklad uviedol bezpečnostné opatrenia na Bali v roku 2017, kedy boli zrušené lety kvôli očakávanej erupcii Mount Agung, a evakuáciu filipínskeho ostrova Luzon, kde sa nedávno prebudila hora Mayon. "Je to skvelý pokrok a vďaka technike vieme zachrániť veľa ľudí. Ale na následky, ktoré by prišli po erupciách, akou bola Tambora, radšej ani nemyslime."
