VOLGOGRAD - Pol roka po začatí postupu k Volge v júli 1942 boli nemecké jednotky vedené generálom Friedrichom Paulusom pri Stalingrade v beznádejnej situácii. Tri týždne potom, čo vojaci Červenej armády 10. januára 1943 prešli do záverečnej ofenzívy, podpísal v tom čase už poľný maršal Paulus kapituláciu. Sklamal tak nacistického vodcu Adolfa Hitlera, ktorý povýšením do najvyššej vojenskej hodnosti apeloval na Paulusovu vojenskú česť, pretože nikdy predtým sa nemecký maršal nevzdal.
CIA odtajnila spisy o Hitlerovi: FOTO ako dôkaz, nový život po vojne si mal užívať v Kolumbii
Mesto, ktoré nieslo meno sovietskeho vodcu (do roku 1925 sa volalo Carycin, Volgogradom sa stalo až na jeseň 1961), bolo pôvodne trochu bokom Hitlerových plánov, nakoniec sa ale stalo synonymom nemeckej porážky. Práve Stalingrad totiž hral kľúčovú úlohu v plánoch sovietskej generality, ktorá práve v tomto sídle na západnom brehu Volgy vytvorila centrum obrany. "Stalingrad musíte buď zachrániť, alebo s ním zahynúť," vyhlasoval veliteľ tunajšej sovietskej posádky generál Vasilij Čujkov.
Nemci síce obsadili väčšinu mesta, zrovnaného takmer so zemou, sovietskym obrancom sa ale darilo udržať na úzkom páse pozdĺž rieky. Ďalšie boje nikomu neprinášali víťazstvo, obe strany sa len vyčerpávali v zbytočných útokoch. Jednotky brániace Stalingrad navyše dostávali len toľko zásob, aby prežili. Ich hlavnou úlohou nebolo odraziť Paulusa, Čujkovova armáda slúžila ako návnada, ktorá mala udržať wehrmacht pri meste, ku ktorému smerovali oddiely maršala Georgija Žukova.
Polovica októbra 1942 priniesla posledný veľký útočný pokus Nemcov, avšak márny. O mesiac neskôr začala pre Nemcov prekvapivá stalingradská operácia Červenej armády, po ktorej bol Paulus so svojimi mužmi 23. novembra 1942 zatvorený v gigantickom vrecku, z ktorého pre nich nakoniec nebolo úniku. Koncom decembra sa síce tanková armáda generála Hermanna Hotha priblížila na 50 kilometrov ku Stalingradu. Obkľúčení jej ale nesmeli kvôli Hitlerovým rozkazom ísť naproti.
Červená armáda navyše rýchlo postupovala a Stalingrad sa ocitol ďaleko za frontom. Letecké zásobovanie prakticky nefungovalo a vyčerpaným Nemcom drveným ruskou zimou nezostalo, než kapitulovať. Spolu s poľným maršalom odišlo do zajatia približne 100-tisíc mužov; dlho po vojne sa ich do Nemecka vrátilo iba 6000. Počas bojov zahynuli vyše dva milióny vojakov, z toho 800-tisíc Nemcov. Po Stalingrade prevzali iniciatívu na východnom fronte Sovieti, ktorí sa zastavili až v Berlíne.
