PARÍŽ - V čase, keď je pozornosť sústredená na vzhľad, sa objavujú nové poruchy spojené s predstavou o vlastnej osobe, ktoré je potrebné brať kvôli ich dopadu na zdravie vážne. Niekto trávi hodiny v kúpeľni, niekto pravidelne drží diéty.
Sú aj ľudia, ktorí sa neustále fotografujú a systematicky na seba upozorňujú, ale aj ľudia, ktorí sa neodvážia osloviť neznámu osobu alebo prehovoriť na verejnosti, píše francúzsky denník Le Figaro.
Zdá sa vám, že tieto prípady spolu nesúvisia? Avšak títo muži a tieto ženy majú jeden bod spoločný: problematický vzťah k svojmu telu a problematickú predstavu o sebe, ktorej zárodkom je chýbajúca sebaláska.
Moderná psychológia preukázala, že nech ide o narcizmus, keď je jedinec fascinovaný vlastným vzhľadom a predstavou, akú u ostatných vyvoláva, či naopak neznáša vlastný fyzický vzhľad alebo mravné kvality, vyjde to narovnako. Nech je človek schopný milovať sa príliš alebo málo, vždy to má dôsledky na jeho psychickú a fyzickú rovnováhu.
Vzhľad ako všemocný oslobodzujúci grál
Niektorí si myslia, že ich vzhľad je to, čo ich urobí milovanými. Ostatne, kto by popieral, aký vplyv má vzhľad človeka, ktorý niekam vstupuje? Nie je však ľahké dosiahnuť to, aby nás náš vzhľad uspokojoval. Podľa jedného prieskumu by 87 percent žien rado svoj vzhľad zmenilo.
Stačí sa pozrieť, ako rastú zákroky plastickej chirurgie: vo Francúzsku sa denne uskutoční viac ako 1400 operácií. Každý tretí Francúz je pripravený svoj vzhľad premeniť, aby si získal dôveru. Pripočítajte k tomu všetkých tých, ktorí bojujú proti nadváhe a chodia behať, ktorí vynakladajú veľké finančné prostriedky na skrášľujúce produkty, oblečenie alebo starostlivosť kozmetičky. Pochopíte, ako každý hľadá svoju krásu ako akýsi všemocný grál, ktorý ho môže oslobodiť od samoty a starnutia.
Najzraniteľnejšie? Mladé dievčatá
Nedávna štúdia ukázala, ako dospievajúcu mládež, ktorá číta časopisy alebo sleduje televízne programy zamerané na vzhľad (diéty, krása či hudobné klipy), vníma svoje telo negatívne. Tento jav nezávisí od počtu hodín strávených sledovaním takých programov, ale na psychických predpokladoch, ako je sebaúcta, poruchy príjmu potravy alebo ideál štíhleho tela.
Najzraniteľnejšie sú mladé dievčatá. U tých ešte viac klesá sebaúcta a kontrolujú sa až do extrémov. Vzniká u nich istá forma napätia a previnilosti, pokiaľ ide o jedlo. Súvislosť medzi narcizmom a sebapoškodzovaním či rizikovým správaním je veľmi tesná a jedno od druhého možno často rozlíšiť až po rokoch psychoterapie.
Ďalšie rizikové faktory
Ďalšími rizikovými faktormi sú všetky obdobia významných zmien, ako je tehotenstvo, kríza okolo štyridsiatky, menopauza ... Alebo len veliká únava prehlbujúcich znamení starnutia. Patria sem aj rozchody, nezamestnanosť či ťažké ochorenia. Všetky tieto momenty spôsobujú, že už nevieme, čo to je mať sám seba rád.
Fajčenie, alkoholizmus, bulímia, ale aj závislosť na herných automatoch, na televízii či počítačoch, kedy je telo celé hodiny nehybné, sú typy správania, ktoré majú maskovať alebo premáhať nedostatok sebaúcty. Aktuálna choroba takzvaného vyhorenia, ktorá zachvacuje čoraz viac našich súčasníkov, vychádza často z problémov narcizmu.
Neschopní pripustenia
Takí ľudia odmietajú pripustiť, že sú unavení a nie sú schopní všimnúť si prvých znamení nadchádzajúceho zrútenia. Potom si kladú otázky, prečo mala ich práca také miesto v ich živote a čo chceli dokázať, alebo prečo si neboli vedomí svojich medzí.
Človek sa musí naučiť lepšie spoznať sám seba, svoje potreby, či už ide o stravu, spánok, odpočinok či fyzickú aktivitu. Rovnako, ako to robíme s dieťaťom, ktoré milujeme, tak aj u nás je táto pozornosť jedinou známou cestou k spokojnosti, ktorá môže prospieť telu i duši.
