RÍM - U mnohých ľudí sa nálada mení podľa ročného obdobia, u niektorých ide ale o skutočnú chorobu - o depresiu. Najrozšírenejšou formou je tzv. zimná depresia, ktorá začína na jeseň a končí s príchodom jari. Medzi hlavné príznaky patrí nedostatok energie, väčšia potreba spánku a menšia chuť robiť nejaké aktivity, ktoré inak prinášajú uspokojenie. Niekedy je pre takto zasiahnutého jedinca dokonca ťažké aj pracovať, píše taliansky denník La Repubblica.
Nielen príznaky spojené s depresiou, ale aj mimoriadna potreba konzumovať sacharidy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu hmotnosti, vedú k tomu, že je sezónna afektívna porucha (SAD) považovaná za ľahšiu formu depresie. V skutočnosti ide ale o inú verziu tej istej choroby.
Odborníčka varuje: Je mýtus, že ten, kto hovorí o samovražde, ju nikdy nespácha
"Osoby, ktoré trpia sezónnou afektívnou poruchou, sú na tom rovnako ako tí, ktorí sú zasiahnutí skutočnou depresiou," vysvetľuje Brenda McMahonová z Kodanskej univerzity. Podľa nej môžu vykazovať depresívne stavy i mimo kritické obdobie, problémy ich ale najčastejšie postihujú len v tomto období. Mnoho ľudí trpí aj tým, čo označujeme ako subsyndróm. Ide o 10 až 15 percent obyvateľov vykazujúcich mnohé depresívne príznaky, i keď u nich nie je porucha klinicky dokázaná.
Zimnou depresiou trpia predovšetkým dospelé ženy. Medzi neurotransmitery, ktoré majú na ňu vplyv, patrí hlavne serotonín. Ten reguluje pocity šťastia a úzkosti, a teda aj náladu. Niektoré analýzy vykonané na zvieratách, najmä hlodavcoch, ukázali, že zásadnú rolu v regulácii úrovne serotonínu hrá slnečný svit. V zime, keď je ho nedostatok, je tento regulačný systém menej aktívny. To sa prejavuje hlavne u citlivejších jedincov tým, že sa u nich zvyšuje pravdepodobnosť zimnej depresie. Pokiaľ ide o rozdiely medzi mužmi a ženami v súvislosti so sezónnou afektívnou poruchou, vedci usudzujú, že tu je na vine práve tento neurotransmiter. "Medzi estradiolom (hlavným ženským pohlavným hormónom) a prenosom serotonínu je úzka súvislosť. Meniaca sa úroveň estradiolu v takých fázach, ako je puberta či obdobie po pôrode, môžu ovplyvňovať produkciu serotonínu," uvádza McMahonová.
Uvedená porucha je zrejme rozšírenejšia v závislosti na vzdialenosti od rovníku, výnimkou je však Island. "Islanďania sú pred sezónnou afektívnou poruchou podľa všetkého geneticky chránení. V porovnaní napríklad s Kanadou, kde je táto porucha viac rozšírená, je na Islande počet prípadov sezónnej afektívnej poruchy veľmi obmedzený," poznamenal Robert Levitan z Torontskej univerzity. Dôvod? Znovu sa tu hlási o slovo serotonín a variácia génu, ktorý kontroluje jeho prenos. Ľudia, ktorí sú menej ohrození afektívnou poruchou, majú takú variantu, ktorá vedie k zvýšeniu tvorby serotonínu v zimnom období.
Sezónnu afektívnu poruchu je možné mierniť terapiou svetlom, ktorá stimuluje produkciu neurotransmiterov ako je práve serotonín. U tých, ktorí trpia ťažšou formou poruchy, ale táto terapia nestačí. Musí sa kombinovať s ďalšou liečbou. Ako doplnková terapia môže byť podávaný tryptofan, čo je aminokyselina, ktorú si ľudské telo premení na serotonín.
