PCHJONGJANG - Ten plán údajne vymyslel samotný severokórejský vodca Kim Ir-sen a mal vyvolať napätie u južných susedov a v tých najodvážnejších myšlienkach mal dokonca údajne viesť aj k narušeniu olympijských hier v Soule a postupnému zjednoteniu oboch Kóreí pod komunistickou nadvládou. Explózia lietadla juhokórejských aerolínií si pred 30 rokmi, 29. novembra 1987, vyžiadala 115 obetí. Lietadlo vyhodili do povetria dvaja agenti KĽDR a celá udalosť svojím priebehom aj okolnosťami pripomína špionážny román.
Linka 858 Kórejských aerolinií smerovala z Bagdadu do Soulu a lietadlo typu Boeing 707 vybuchlo nad Andamanským morom. Útok vykonala len 25-ročná severokórejská agentka Kim Hjon-hi s ostrieľaným kolegom Kim Song-ilom. Plán bol jednoduchý - cez Moskvu, Budapešť, Viedeň a Belehrad sa dostať do irackého Bagdadu, v lietadle uložiť výbušninu s časovým spínačom, pri medzipristátí v Abú Zabí opustiť lietadlo a odletieť cez jordánsky Ammán do Ríma a potom späť do Pchjongjangu. Trochu sa to však skomplikovalo.
Dvojici, ktorá sa vydávala za japonských turistov, otca a dcéru, sa podarilo načasovať bombu a vystúpiť v Abú Zabí. Lietadlo o osem hodín neskôr skutočne vybuchlo. Väčšinu obetí tvorili juhokórejskí robotníci, ktorí sa vracali domov z práce v bohatých krajinách Blízkeho východu.
Kvôli problémom s vízami však pár musel odletieť namiesto Ammánu najprv do Bahrajnu, odkiaľ chceli pokračovať cez Ammán podľa dohodnutého scenára. Krátko pred odletom z Bahrajnu však boli zatknutí. Podľa pokynov sa obaja pokúsili spáchať samovraždu ampulkou s cyankálami schovanou v cigarete. Samovražda sa ale podarilo len Song-ilovi.
Kim následne odviezli do Soulu a nastal kolotoč výsluchov. Najprv zapierala, nakoniec sa priznala. V apríli 1989 bola odsúdená na trest smrti, neskôr dostala od juhokórejského prezidenta milosť. Za hlavného vinníka bol totiž označený Kim Ir-senov režim a Hjon-hi označili za obeť a za "živého svedka krutosti severokórejského vedenia".
Až pri výsluchoch sa svet dozvedel podrobnosti o jej živote. Kim sa narodila 27. januára 1962 v rodine diplomata a časť detstva strávila na Kube. Ako osemnásťročnú si ju vybrala komunistická strana ako budúcu agentku. V úplnej izolácii od rodiny absolvovala tvrdý výcvik a v roku 1987 dostala svoju životnú úlohu. Podľa jej výpovede celú akciu vymyslel a osobne nariadil Ir-senov syn Kim Čong-il, ktorý svojho otca v čele krajiny vystriedal po jeho smrti v roku 1994, a ktorý Severnej Kórei vládol až do roku 2011, keď zomrel.
Päť rokov po teroristickom útoku vydala Kim autobiografickú knihu Slzy mojej duše, ktorá bola jej spoveďou i ospravedlnením obetiam. Niektorí experti ale pochybujú o tom, na koľko je kniha skutočnou výpoveďou bývalej agentky, pretože niektoré pasáže pripomínajú skôr propagandu Južnej Kórey.
Kim sa pred rokmi vydala za bývalého juhokórejského agenta, s ktorým má dve deti. V roku 2009 sa stretla s japonskou rodinou, ktorej členka bola v 70. rokoch unesená do KĽDR, aby tu vzápätí vyučovala budúcich severokórejských agentov, vrátane Kim, japončinu. Teraz žije na neznámom mieste; z obáv pred stále hroziacou pomstou severokórejského režimu je pod neustálou ochranou. "Prečo som sa musela narodiť v Severnej Kórei? Pozrite sa, čo so mnou ten režim urobil," povedala pred rokmi v jednom rozhovore, ktoré inak takmer nerozdáva. Jej príbuzní skončili v pracovných táboroch.
Teroristický útok z roku 1987 bol jedným z dôvodov zaradenia KĽDR na americký zoznam štátov podporujúcich terorizmus. V roku 2008 bola krajina zo zoznamu vyradená, lebo Pchjongjang dočasne umožnil medzinárodnú kontrolu svojho jadrového programu. Začiatkom tohto mesiaca ale hlavný bezpečnostný poradca prezidenta Donalda Trumpa, Herbert McMaster, vyhlásil, že USA kvôli severokórejským jadrovým testom zvažujú, že KĽDR opäť zaradia na zoznam.
