BOSTON – Pozornosť a výkonnosť mozgu sa podľa amerických odborníkov zvyšuje pri počúvaní hudby. Maximálnu mozgovú činnosť vraj človek dosahuje vo chvíli, keď jedna skladba končí a druhá začína.
Podľa vedcov zo Stanfordovej univerzity tento objav pomôže pochopiť proces, pri ktorom ľudský mozog triedi vstupné informácie z chaotického sveta okolo.
Ľudia počúvajúci hudbu zapájajú do činnosti časti mozgu, ktoré riadia centrum pozornosti a obozretnosti, tvoria predpovede a aktualizujú pamäť udalostí. Vedci použili magnetickú rezonanciu, aby zistili, čo sa deje v lebke pri rôznych činnostiach. Na výskum použili krátke úseky symfónií neznámeho autora z 18. storočia.
„Počas koncertu napríklad rôzni jedinci počúvajú hudbu s menšou pozornosťou, ale keď dochádza k prechodu z jednej skladby do druhej, pozornosť všetkých sa zbystrí. Nie som si istý, že si to barokoví skladatelia uvedomovali, ale z pohľadu modernej neurológie naša štúdia ukazuje, že je to moment, keď mozgy jednotlivých ľudí odpovedajú pomerne synchronizovaným spôsobom,“ tvrdí docent psychiatrie Vinod Menon.
„Výsledky štúdie by nám mohli pomôcť rozlúštiť problém večierkov, ako je možné, že dokážeme sledovať konverzáciu v plnej miestnosti, kde všetci rozprávajú,“ verí docent psychologie Daniel Levitin, jeden z autorov štúdie z McGillovej univerzity v Montreale.
Ľudia počúvajúci hudbu zapájajú do činnosti časti mozgu, ktoré riadia centrum pozornosti a obozretnosti, tvoria predpovede a aktualizujú pamäť udalostí. Vedci použili magnetickú rezonanciu, aby zistili, čo sa deje v lebke pri rôznych činnostiach. Na výskum použili krátke úseky symfónií neznámeho autora z 18. storočia.
„Počas koncertu napríklad rôzni jedinci počúvajú hudbu s menšou pozornosťou, ale keď dochádza k prechodu z jednej skladby do druhej, pozornosť všetkých sa zbystrí. Nie som si istý, že si to barokoví skladatelia uvedomovali, ale z pohľadu modernej neurológie naša štúdia ukazuje, že je to moment, keď mozgy jednotlivých ľudí odpovedajú pomerne synchronizovaným spôsobom,“ tvrdí docent psychiatrie Vinod Menon.
„Výsledky štúdie by nám mohli pomôcť rozlúštiť problém večierkov, ako je možné, že dokážeme sledovať konverzáciu v plnej miestnosti, kde všetci rozprávajú,“ verí docent psychologie Daniel Levitin, jeden z autorov štúdie z McGillovej univerzity v Montreale.
