BRATISLAVA - Slovenskí vedci tvrdia, že našli spôsob, ako bojovať proti obezite zo stresu.
Časť ľudí totiž reaguje na vypäté situácie priberaním, čo sa zase neskôr negatívne odráža na zdraví, povedal dnes novinárom vedec Richard Kvetňanský. Výsledky tohto skúmania publikoval aj uznávaný vedecký časopis Nature.
Priberanie ľudí spôsobuje podľa Kvetňanského látka neuropeptit Y, ktorá sa v tele uvoľňuje pri stresových situáciách. Okrem toho, že v mozgu spúšťa mechanizmus, ktorý telo povzbudzuje k príjmu potravy, vplýva priamo aj na tvorbu tukov v brušnej dutine.
"Zistili sme, že neuropeptit Y cez jeden zo svojich receptorov dokáže syntetizovať tuky, a tým zvyšovať hmotnosť," povedal Kvetňanský, ktorý pôsobí v Slovenskej akadémii vied. Jeho tímu sa v spolupráci s kolegami zo Spojených štátov podarilo nájsť spôsob, ako tento negatívny vplyv stresu blokovať.
Na účinné lieky si však ľudia budú musieť podľa Kvetňanského ešte asi niekoľko rokov počkať. Vedci totiž zatiaľ otestovali svoju metódu blokovania nežiaduceho účinku neuropeptidu Y len na myšiach a opiciach. "Výskum, ktorého výsledkom bude vhodný liek pre ľudí, si vyžiada možno aj miliardy dolárov," dodal vedec, ktorý skúma vplyv stresových situácií na organizmus už približne štyri desiatky rokov.
Príčinou negatívneho vplyvu stresu na ľudí je podľa Kvetňanského najmä slabá pohybová aktivita. Zatiaľ čo ľudia a ich predchodcovia reagovali v minulosti prostredníctvom stresu na kritické situácie, ako napríklad priame ohrozenie života, v súčasnosti čelia najmä psychickým stresom. Telo si pri riešení ťažkých situácií žiada viac energie a pokiaľ ju z jedla nezíska, vedie stres k chudnutiu, vysvetlil Kvetňanský. V súčasnosti však naopak veľká časť ľudí v stresových situáciách priberá a v budúcnosti by im mohol nový objav vedcov pomôcť, dodal.
Slovenskí vedci sú úspešní aj v medzinárodných porovnaniach, napríklad v oblasti výskumu rakoviny. Platí to napriek tomu, že v porovnaní s ďalšími štátmi Európskej únie dlhodobo patrí medzi krajiny, ktoré pri zohľadnení výkonu ekonomiky investujú do výskumu najmenej peňazí.
Priberanie ľudí spôsobuje podľa Kvetňanského látka neuropeptit Y, ktorá sa v tele uvoľňuje pri stresových situáciách. Okrem toho, že v mozgu spúšťa mechanizmus, ktorý telo povzbudzuje k príjmu potravy, vplýva priamo aj na tvorbu tukov v brušnej dutine.
"Zistili sme, že neuropeptit Y cez jeden zo svojich receptorov dokáže syntetizovať tuky, a tým zvyšovať hmotnosť," povedal Kvetňanský, ktorý pôsobí v Slovenskej akadémii vied. Jeho tímu sa v spolupráci s kolegami zo Spojených štátov podarilo nájsť spôsob, ako tento negatívny vplyv stresu blokovať.
Na účinné lieky si však ľudia budú musieť podľa Kvetňanského ešte asi niekoľko rokov počkať. Vedci totiž zatiaľ otestovali svoju metódu blokovania nežiaduceho účinku neuropeptidu Y len na myšiach a opiciach. "Výskum, ktorého výsledkom bude vhodný liek pre ľudí, si vyžiada možno aj miliardy dolárov," dodal vedec, ktorý skúma vplyv stresových situácií na organizmus už približne štyri desiatky rokov.
Príčinou negatívneho vplyvu stresu na ľudí je podľa Kvetňanského najmä slabá pohybová aktivita. Zatiaľ čo ľudia a ich predchodcovia reagovali v minulosti prostredníctvom stresu na kritické situácie, ako napríklad priame ohrozenie života, v súčasnosti čelia najmä psychickým stresom. Telo si pri riešení ťažkých situácií žiada viac energie a pokiaľ ju z jedla nezíska, vedie stres k chudnutiu, vysvetlil Kvetňanský. V súčasnosti však naopak veľká časť ľudí v stresových situáciách priberá a v budúcnosti by im mohol nový objav vedcov pomôcť, dodal.
Slovenskí vedci sú úspešní aj v medzinárodných porovnaniach, napríklad v oblasti výskumu rakoviny. Platí to napriek tomu, že v porovnaní s ďalšími štátmi Európskej únie dlhodobo patrí medzi krajiny, ktoré pri zohľadnení výkonu ekonomiky investujú do výskumu najmenej peňazí.
