PRAHA - Pri najväčšej poštovej lúpeži v dejinách Češka zmizlo pred 20 rokmi z pošty v Prahe-Dejviciach 28,5 milióna korún. Lúpež sa stala 31. októbra 1997 približne o pol desiatej večer. Pred budovou zaparkovalo nákladné auto Avia s plachtou, ktorá mala v hornej časti vyrezaný otvor. Tým páchatelia vystrčili rebrík, po ktorom sa dvojica mužov vyšplhala k otvorenému oknu na prvom poschodí, za ktorým práve dvaja zamestnanci počítali peniaze.
Pred 15 rokmi sa odohrala lúpež storočia: Záhadní páchatelia, 154 miliónov sa nikdy nenašlo
Okno miestnosti s trezorom, vedúce do ulice, bolo kvôli vetraniu otvorené, podľa neskoršieho súdneho verdiktu navyše zamestnanci pošty nechali otvorenú tiež mrežu umiestnenú zvnútra okna. Vtedajšie poštové predpisy však priamo nezakazovali mať okno otvorené. Pracovníci sa však dopustili pochybenia, pretože ovládanie alarmu pre privolanie pomoci nemali na krku, ale uložené v zásuvke stola.
Pokladník Karel Molodčenko sa síce pokúšal lupičom postaviť, tí ho ale rýchlo premohli a rovnako ako jeho kolegyňa Helena Baudyšová skončil spútaný, navyše s rozbitou hlavou. Počas niekoľkých okamihov lupiči nahádzali do pripravených vriec 28,5 milióna korún a opäť oknom z miestnosti zmizli. Aviu zanechali na mieste a z miesta činu odišli v ukradnutej modrej Škode Favorit, ktorú policajti krátko potom našli na území Prahy 6.
Necelé dva mesiace po udalosti kriminalisti zatkli troch zamestnancov firmy FT elektro, ktorej patrilo nákladné auto použité pri prepadnutí. Dôkazy proti trojici boli len nepriame, okrem pachovej stopy proti nim svedčili výsledok skúšky na detektore lži (ukázala, že o prepadnutí zrejme niečo vedia, ale vyšetrovateľom to taja) a žena, ktorá ich deň po lúpeži údajne videla v okolí pošty, ako čosi prenášajú medzi autami.
Trojica nakoniec skončila pred súdom, pri ktorom sa ich obhajcovia zamerali najmä na spochybnenie pachových stôp, ktoré sa podľa nich mohli na miesto činu dostať napríklad z ukradnutých rukavíc. Takisto spochybnili vierohodnosť svedkyne, aj spôsob, akým s ňou polícia vykonala identifikáciu podozrivých. Obhajoba poukazovala tiež na možnú súvislosť medzi lúpežou a predchádzajúcou rekonštrukciou pošty.
Pražský mestský súd v roku 1998 rozhodol, že polícia nemá dostatok presvedčivých dôkazov, a preto stíhanie zastavil. Verdikt potom potvrdil aj Vrchný súd. Na základe sťažnosti ministra spravodlivosti sa však kauzou zaoberal ešte Najvyšší súd, ktorý rozhodol, že pachová skúška môže slúžiť ako nepriamy dôkaz a prípad vrátil na nové prejednanie. Aj v apríli 2002 mestský súd obžalovaných oslobodil. Konštatoval, že existuje vážne podozrenie o ich vine, ktoré sa však nepodarilo preukázať.
V rovnakom duchu sa niesol aj verdikt Vrchného súdu zo septembra 2002, čo sa nepáčilo najvyššej prokuratúre ani vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti Pavlovi Rychetskému. Podali preto dovolanie na Najvyšší súd, ktorý v apríli 2003 sťažnosť zamietol. Tým pre obžalovaných definitívne skončila päť a pol roka trvajúci súdna anabáza. Možní ďalší páchatelia ani peniaze z lúpeže sa nikdy nenašli.
Pred súdom sa kvôli lúpeži ocitli tiež obaja pokladníci. V jednom prípade sa márne súdili o platnosť výpovedí, ktoré dostali, v druhom potom čelili žalobe Českej pošty o náhradu škody. Súdy, ktoré sa v tejto veci ťahali 15 rokov, nakoniec rozhodli, že obaja musia pošte uhradiť po milióne korún (s úrokmi predstavuje suma na každého dva milióny).
Medzi potrestaných patril aj bývalý vedúci pošty Vítězslav Kovařík, ktorému v roku 2006 súd vymeral ročný podmienečný trest za krivú výpoveď. Muž totiž na súdoch súvisiacich s lúpežou klamal, keď tvrdil, že bezpečnostný poriadok pošty obsahoval zákaz otvárania okien a mreží v čase práce s peniazmi. Ustanovenie sa v poriadku ale objavilo až desať dní po lúpeži.
