LONDÝN - Rodina ženy, ktorá prežila holokaust v Terezíne a bola brutálne zavraždená v roku 1972 v londýnskom hoteli, požiadala o obnovu vyšetrovania jej prípadu. Šesťdesiatosemročnú Emmy Wernerovú našli dobitú na smrť v hotelovej izbe. Jej vraha nikdy neodhalili, nikto nebol odsúdený a potrestaný. Podľa jej vnučky by mohlo nové vyšetrovanie pomôcť k identifikácii páchateľa. Jej babka si vraj zaslúži, aby bol vrah odhalený vzhľadom na to, koľko bolesti a utrpenia vo svojom živote zažila.
Pravda o najhľadanejšom nacistovi: Beštiálny vrah Mengele unikol Mossadu hneď dvakrát
Emmy Wernerová sa narodila v bývalom Československu a až do okupácie v roku 1939 viedla pokojný život v Brne. V roku 1942 ju aj s rodinou presunuli do koncentračného tábora v Terezíne. Manžel bol neskôr poslaný do Auschwitzu, kde ho popravili. V Terezíne prežila iba ona a jej sedemnásťročná dcéra. Keď si už užívala nový život, tešila sa z vnúčat a pomaly sa jej podarilo spamätať sa z hrôz holokaustu, bola brutálne zavraždená. V roku 1972 našli jej mŕtve telo v hotelovej izbe v londýnskom hoteli Queens Hotel. Večer predtým navštívila divadelné predstavenie a podľa personálu po návrate do hotela pôsobila spokojne. Útok sa pravdepodobne odohral nasledujúce ráno v skorých hodinách.
„Moja babka mala vtedy 68 rokov. Bola veľmi zraniteľná vzhľadom na to, čo okúsila v Terezíne,“ cituje jej vnučku Carolyn Franks portál MailOnline. „Nezaslúžila si takúto smrť po tom všetkom, čo prežila,” dodala smutne. Práve vnučka sa snaží o obnovu vyšetrovania jej prípadu. Je presvedčená, že nové vyšetrovanie by mohlo pomôcť identifikovať vraha. Rok po incidente oslobodili pre nedostatok dôkazov šestnásťročného chlapca, ktorý bol podozrivý a prípad bol uzatvorený.
Vnučka zavraždenej verí, že aj po štyridsiatich piatich rokoch je možné veľa vecí z tohto prípadu objasniť a vysvetliť. Myslí si, že práve čas pomôže všetkým, ktorí budú oslovení, aby si na niečo spomenuli. Možno boli vtedy všetci vyľakaní, vypovedali v strese a možno mnohí v strachu o vlastný život veľa vecí zamlčali.
Jej slová podporuje aj vyšetrovateľka Susan Stansfieldová. Podľa nej sa o prípade veľa diskutovalo a časom sa o ňom dozvedelo viac ľudí. Snáď práve oni by si mohli spomenúť na nejaké súvislosti. Tiež je možné, že z obavy o vlastný život niektorí ľudia tesne po vražde radšej mlčali. „Pani Warnerová bola veľmi citlivá, veď prežila hrôzu koncentračného tábora. Mohla sa niekomu s niečím zdôveriť. A teraz by nám to možno pomohlo,“ hovorí vyšetrovateľka. Policajti už vyzvali všetkých, ktorí pracovali alebo boli ubytovaní v menovanom hoteli na začiatku sedemdesiatych rokov, aby sa prihlásili. Polícia sa opätovne bude snažiť vypočuť aj chyžnú. Tá sa so zavraždenou priatelila. Vypočujú aj ďalšiu jej kamarátku z Talianska, ktorá s Emmou navštívila divadelné predstavenie iba pár hodín pred vraždou.
