FONTANIL-CORNILLON - Do mraziaceho skladu neďaleko Grenobli, metropoly francúzskych Álp, nedávno dorazili tri tony bolívijského ľadu, rozrezané na 250 kusov vo veľkosti jedného metra. Cieľom tejto operácie je študovať ľad z Álp a juhoamerických Ánd, ktorý má odhaliť históriu klimatických zmien.
Juhoamerické ľadové kocky boli do tejto priemyselnej zóny asi desať kilometrov od Grenoble pridané po tom, čo za 50 dní prešli 10-tisíc kilometrov. Šlo o unikátnu operáciu logistickej jednotky Odyseus francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum (CNRS). Medzinárodný projekt Ice Memory, pri ktorom ide o zachovanie ľadu zo svetových ľadovcov ohrozených otepľovaním klímy, tak prichádza do novej etapy.
"Minulý rok v auguste sme začali s kusom ľadu z masívu Mont Blanc a tento rok v júni sa uskutočnila druhá operácia na ľadovci Illimani," povedal agentúre AFP riaditeľ výskumu v CNRS Jérôme Chappellaz. "Tretia operácia sa uskutoční v ďalšom roku s našimi ruskými kolegami na ľadovci Elbrus na ruskom Kaukaze medzi Čiernym a Kaspickým morom," dodáva tento expert na ľadovce.
Všetko však závisí na financiách, ktoré nadácia univerzity v Grenobli zoženie od súkromných mecenášov. Projekt Ice Memory zahrňuje nielen odoberanie vzorkov ľadovcov a ich štúdium, ale aj ich skladovanie v Antarktíde, najlepšej chladničke sveta, v priestore ležiacom desať metrov pod povrchom. Ten je treba ešte vykopať pri francúzsko-talianskej základni Concordia. Priemerná teplota vzduchu je tam mínus 55 stupňov Celzia. "Celý projekt - vyrezanie ľadu, jeho doprava, rozbory a skladovanie v Antarktíde - vyjde na zhruba dva milióny eur a my zatiaľ máme len polovicu," zdôrazňuje Chappellaz.
Nezvratný dopad globálneho otepľovania: Väčšina švajčiarskych ľadovcov sa už nedá zachrániť
Než bude do troch alebo štyroch rokov vytvorené toto svetové úložisko ľadu, zamerajú sa vedci na štúdium ľadu získaného z ľadovcov. Každý kus ľadu prejde všetkými geochemickými a fyzikálnymi rozbormi, ktoré sa spraviť dajú, hovorí Chappellaz. Ľad z ľadovca Illimani nás prenesie až do doby pred 18 tisíc rokmi, do doby posledného zaľadnenia našej planéty, kedy primitívni ľudia maľovali na steny jaskýň Lascaux, pripomína Chappellaz.
Stopy, ktoré klimatický jav El Niňo zanechal za posledné tisícročie, môžu pomôcť pochopiť prečo tento jav v posledných rokoch zosilnel. Veda zaoberajúca sa ľadom, ktorá sa zrodila len v 60. rokoch, je mladá. Dnes sa zameriava na štúdium životného prostredia a klímy, ale bude sa ďalej vyvíjať v závislosti na technologickom pokroku.
„V ľade napríklad nachádzame baktérie a vírusy, ktoré tam kedysi zaniesol vietor. Dnes ich nedokážeme vyňať bez toho, aby boli znečistené baktériami a vírusmi z nášho ovzdušia, ale zajtra bude zrejme možné študovať ich genóm, vývoj a aj to, či sú nebezpečné.“ vysvetlil Chappellaz.
