ROMFORD - Otrasnú skúsenosť s nemocničným personálom má tridsaťtriročná Britka, ktorá po tom, ako doma potratila, prosila o pomoc pôrodné asistentky. Tie však odmietli prísť a prikázali jej, aby prišla do ambulancie ona. V nemocnici sa jej však nikto prednostne neujal. S mŕtvym bábätkom v taške nechali užialenú matku sedieť pred ambulanciou tri hodiny!
Mrazivo krutú skúsenosť s nemocničným personálom má Tammy Andersonová, ktorá v pätnástom týždni tehotenstva doma samovoľne potratila. Dvojnásobná matka začala krvácať už predtým, ale testy nepotvrdili potrat, a tak ju lekári poslali domov. Na ďalší deň ju však zastihli pôrodné bolesti a začala predčasne rodiť nedonosené dieťa.
Našťastie bola doma jej štrnásťročná dcéra, ktorá jej pomohla prestrihnúť pupočnú šnúru a okamžite volala pohotovosť. Pôrodné asistentky, ktorým telefonovala, sľúbili, že prídu, ale potom volali Andersonovej späť s tým, aby prišla do nemocnice radšej sama. Mŕtveho chlapčeka, ktorému dala meno Archie, teda zabalila do deky, vložila do tašky a vybrala sa do nemocnice.
Tammy sa snažila prednostne dostať do ambulancie, všetci ju ale ignorovali. V zlom psychickom stave musela čakať s ostatnými pacientmi niekoľko hodín. "Bolo mi zle, zvracala som. Nemohla som sa zo všetkého spamätať. Lomcovala so mnou bezmocnosť, ale aj smútok nad tým, že som práve prišla o bábätko," hovorí zronená matka.
Po troch hodinách sa konečne dostala do ambulancie, kde lekár mŕtve bábätko vyložil na ambulantný stôl a správal sa tak, ako keby išlo o kus mäsa. Nikto z personálu vraj neprejavil ani náznak súcitu či ľútosti k úbohej žene. Andersonovej švagriná sa snažila upozorniť lekára, aby zvážil spôsob komunikácie, ale jemu to bolo úplne jedno. "Je to nechutné. Vždy som si myslela, že v nemocniciach dokážu byť ľahostajní voči živým pacientom. Ale je jedno, či ste živí, alebo mŕtvi, nezáujem je stále rovnaký," vracia sa Tammy k desivej skúsenosti.
Prístup nemocnice podľa nej zlyhal aj potom, keď žena poprosila poradenskú službu, ktorá komunikuje s pozostalými, aby jej nevolali v deň synčekovho pohrebu. Lenže ani túto prosbu jej nesplnili. Trúchliaca a nešťastná rodina sa ešte nestihla spamätať zo smútočného obradu, keď im zavolali z nemocnice a kládli nezmyselné otázky. Nemocnica vyjadrila v celej záležitosti poľutovanie a vedenie prisľúbilo, že sa bude prípadom zaoberať a postup personálu prešetrí.
