NEW YORK - Injekcie, operácia, chiropraktické narovnávanie, návykové lieky proti bolesti... šarlatáni a mastičkári zarábajú na zúfalstve miliónov ľudí trpiacich bolesťou chrbta, okolo ktorých sa len v Spojených štátoch rozvinulo odvetvie v hodnote 132 miliárd dolárov (cca 116 miliónov eur). Tvrdí to aspoň nová kniha, z ktorej cituje spravodajský server news.com.au.
Najhoršie v tom najlepšom: Žena (43) si užívala orgazmus, ochrnula na polovicu tela
Knižku nazvanú Crooked: Outwitting the Back Pain Industry and Getting on the Road to Recovery (Pokrivenie: Ako vyzrieť na priemysel ťažiaci z bolesti chrbta a začať sa zotavovať), napísala americká investigatívna novinárka Cathryn Jakobsonová Raminová, ktorá sama trpí bolesťou chrbta.
Podľa nej sú psychologické následky bolestí chrbta, ktoré v určitej fáze života postihnú až 90 percent ľudí, také vážne, že sú ľudia ochotní siahnuť po akejkoľvek možnosti, ktorá im sľubuje úľavu. Avšak vo valnej väčšine prípadov je riešenie bolestí chrbta jednoduché - neprestávať sa hýbať.
"Keď máte bolesti, zvyčajne nie ste schopní klásť veľa otázok," povedala Raminová. "Väčšina ľudí trpiacich chronickou bolesťou má veľa problémov. Často nie sú schopní pracovať, majú problémy doma, sú zúfalí."
"Ľudia sa potom cítia krajne osamelí, frustrovaní a nahnevaní. Izolácia je hlavný faktor, ktorý veci zhoršuje, pretože začnete mať pocit, že už pre vás nie je bezpečné vychádzať von. A tak sedíte doma a z vašej bolesti a situácie sa stane posadnutosť," dodala Raminová.
Podľa jej zistení existuje len veľmi málo dôkazov, že operácia chrbtice, pri ktorej je chirurgicky zamedzené pohybu tej časti, ktorá spôsobuje bolesť, je účinnejšia ako intenzívna rehabilitácia. Pacienti v USA najviac utrácajú za takzvanú spinálnu fúziu. "Operáciu by mohli pokojne vynechať a rovno ísť rehabilitovať," tvrdí Raminová.
Pacienti v USA ročne dajú za spinálnu fúziu 40 miliárd dolárov, pričom jej úspešnosť je len 35 percent. V prieskume vykonanom medzi stovkou chirurgov 99 odpovedalo, že by "rozhodne nepodstúpili" lumbálnu spinálnu fúziu, ak by im bola odporučená.
Pacienti sa podľa Raminovej nechajú ľahko ovplyvniť bezškrupulóznymi "liečebnými" strediskami, ktoré im tvrdia, že riešiť možno všetko. "Keď potom navštívia svojho chirurga a ten im povie: 'Je mi ľúto, s týmto vám nepomôžem. Nemôžem pre vás nič urobiť', nechcú to pochopiť. Majú tendenciu vykladať si to tak, že ich lekár nie je dosť dobrý alebo dosť šikovný - a hľadajú niekoho, kto im dokáže pomôcť. "
Kniha tiež obviňuje farmaceutický priemysel, že zneužíva bolesti chrbta k nadmernému predpisovaniu vysoko návykových liekov proti bolesti, ako je OxyContin a Vicodin, čím len priživuje americkú krízu závislosti na liekoch na predpis.
"Po celé desaťročia lekári uznávali, že opiáty sú vysoko návykové lieky a že predpisovať ich komukoľvek inému než trpiacim ľuďom v poslednej fáze rakoviny je nelegálne," napísala Raminová.
"Ale s OxyContinom sa táto vlna zrazu obrátila. Lekári, ktorí odmietajú ľuďom trpiacim bolesťou chrbta predpisovať opiáty, sú považovaní za 'neempatických a bezcitných'. Pre všeobecných lekárov, do ktorých starostlivosti sa vracajú pacienti po neuspokojivej operácii chrbta, musel byť OxyContin darom z nebies," dodala Raminová.
