WASHINGTON - Pevne veríme, že nukleárna vojna náš svet nikdy nepostihne. Avšak jadrové zbrane naozaj existujú, čo znamená, že ich použitie môže nastať. Šanca prežiť jadrový útok je veľmi malá, no napriek tomu sa dá vedeckými predpokladmi táto šanca maximalizovať.
Označenie B83 patrí najsilnejšej zbrani v americkom jadrovom arzenáli. Ekvivalentná hodnota jadrovej energie tejto zbrane je päť kvadriliónov joulov a zodpovedá sile atómovej bomby použitej v meste Hirošima. Pri jej výbuchu na povrchu zeme sa reakcia jadrového štiepenia vymyká kontrole a okamžite vzniká ohnivá guľa. Tá využíva 50 percent energie z detonácie a dosahuje viac ako 80 miliónov stupňov celzia.
Sprievodné tepelné žiarenie mohutnej ohnivej gule sa rozprestiera na ploche najmenej 420 kilometrov štvorcových. Pri priamom zasiahnutí ľudského tela týmto žiarením vznikajú okamžité popáleniny tretieho stupňa, nervové zakončenia v tele sa začnú odparovať a vnútorné orgány zlyhávať. Ľudia nachádzajúci sa v okruhu 21 kilometrov štvorcových od výbuchu budú vystavení nadmernému žiareniu a viac ako 90 percent z nich na následky ožiarenia pravdepodobne zomrie.
Čo majú teda ľudia pri takomto útoku robiť, aby ho prežili? V prvom rade je potrebné byť vopred pripravený a vybavený pre okamžitý úkryt pred žiarením. Americké Oddelenie vnútornej bezpečnosti ďalej odporúča informovať sa o najbližšom možnom úkryte, prípadne zabezpečiť vystuženú pivnicu pod domom. Následne si musíme vytvoriť dostatočnú domácu rezervu pitnej vody vo fľašiach, konzervovaných potravín a nutných zdravotníckych potrieb. Napríklad také rádio patrí taktiež k povinnej výbave pri podobných útokoch.
V prípade jasného rizika jadrového útoku je dôležité aj vyhýbanie sa hlavným orientačným bodom, ktoré sú potencionálnym miestom dopadu bomby. V mieste explózie je totiž všetko okamžite zničené. Pre možnosť prežitia je nutné byť vo vzdialenosti viac ako 5,7 štvorcových kilometrov od epicentra výbuchu. V tejto dostatočnej diaľke je vidieť jasné svetlo, ktoré by nás však pri priamom pohľade naň dokázalo oslepiť.
Ak sa človek v čase výbuchu nachádza vo vysokej budove, mal by sa v rýchlosti dostať do jej jadra, prípadne čo najďalej od okien. Po príchode tlakovej vlny budú všetky okná rozmrštené a úlomky skla budú smerom dovnútra letieť nadzvukovou rýchlosťou. Človek by si mal rukami chytiť uši, keďže pri dostatočnej sile tlakovej vlny môžu byť roztrhané. Ak budova a jej konštrukcia ostane pevne stáť, je potrebné ostať v jadre budovy niekoľko hodín, prípadne celý deň. Niekoľko vrstiev betónu alebo tehál dokáže ochrániť pred následným rádioaktívnym oblakom.
Matematický model naznačuje, že ak sa nachádzate v zničenej budove, je lepšie prejsť do inej budovy, ktorá si zachovala svoju riadnu štruktúru. Presun medzi týmito budovami nesmie byť však dlhší ako tridsať minút, kedy rádioaktívne žiarenie zasiahne telo úplne. Po samotnej explózii je žiarenie extrémne vysoké, niekoľko hodín po výbuchu ale hodnoty žiarenia pomerne rýchlo klesajú. Takže než sa bude chcieť človek presunúť, mal by počkať, pokiaľ to je možné, aspoň dvanásť hodín. Odborníci ďalej odporúčajú zbaviť sa nadmernej vrstvy oblečenia a odstrániť tak až 90 percent rádioaktívneho materiálu. Po presunutí sa do dostatočnej vzdialenosti by sa mal človek osprchovať, vyfúkať nos a očistiť tvár.
Následky jadrového útoku sú samozrejme obrovské a pre prežitie útoku je potrebné mať aj veľa šťastia. Postihnuté miesto sa dokáže obnoviť za niekoľko desiatok rokov. Treba však veriť, že nič podobné sa v budúcnosti nestane.
