BERLÍN/CANBERRA - Rok čo rok sa cez medzinárodné hranice dostávajú vlny zúfalých ľudí a pašeráci zarábajú v tejto brandži založenej na ľudskom utrpení nepredstaviteľné peniaze. Tento temný a vražedný obchod je zo svojej povahy uzavretý, takže odborníci dokážu na základe dostupných informácií len odhadnúť zisk, ktorý z neho zúčastneným zločincom plynie. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) sa však domnieva, že odvetvie každoročne vynáša ohromujúcich 10 miliárd dolárov (8,9 miliardy eur).
"Môže to byť aj viac," hovorí Frank Laczko, riaditeľ Celosvetového centra pre analýzu dát spojench s migráciou IOM v Berlíne. Jeden z najlepších svetových odborníkov na výskum migrácie je zúfalý z toho, koľko sa toho doteraz všeobecne nevie - koľko osôb sa pašovaním ľudí zaoberá a koľko migrantov počas cesty zomrie. Niekoľko tisíc obetí, ktoré IOM každý rok zaznamená, je považovaných len za zlomok skutočného počtu.
Hnacou silou pašeráctva je beznádej
Každá zákazník pašerákov sa snaží pred niečím uniknúť: pred vojnou v Sýrii, politickým útlakom a svojvoľným väzbám v Iráne, pred náboženským prenasledovaním v Barme, Talibanom v Afganistane, ale najčastejšie pred ťažkým životom v krajinách sužovaných chudobou. S pomocou pašerákov sa vydávajú na nebezpečnú cestu, ktorá častokrát končí smrťou a za ktorú platia niekoľko sto až mnoho tisíc dolárov.
Pašeráci
Pašeráci podľa vyšetrovateľov zvyčajne patria k nejakej voľne organizovanej sieti, ktorá má veľký geografický záber a v ktorej je každý člen zodpovedný za veľmi konkrétny úkon. Existjú teda náborári, ktorí zákazníkov vyhľadávajú. Falšovatelia sa zas špecializujú na falošné pasy a rodné listy. Ďalší poskytujú migrantom na ich utajenej ceste ubytovanie. Potom sú tu vodiči a sprievodcovia, ktorí migrantov dostanú k hranici, ktorú sa chystajú prekročiť. Svoj diel zo zisku dostanú aj skorumpovaní pohraničníci, ktorí ich pustia cez hranicu.
Pašovanie ľudí sa však, ako ktorékoľvek odvetvie na vzostupe, vyvíja a vzhľadom na to, že umožňuje značné zisky, objavujú sa v niektorých regiónoch dôkazy o rastúcej úlohe nadnárodného organizovaného zločinu, napríklad medzi Mexikom a Spojenými štátmi. Skupiny, ktoré predtým pôsobili ne na určitých cestách či v konkrétnych oblastiach, teraz podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) expandujú na nové trhy. "Niektoré z nich sa zlúčili alebo začali spolupracovať, a tak sa rozšíril ich geografický záber a rozsah trestnej činnosti. Niektoré zločinecké skupiny migrantov skrátka považujú za jednu z mnohých komodít, ktoré môžu okrem drog a zbraní pašovať," uviedol úrad.
Pozorovatelia taktiež poukazujú na rastúcu brutalitu pašerákov. Detský fond OSN UNICEF začiatkom roka upozornil, že africké ženy a deti sú na úteku pred konfliktami a chudobou bité, znásilňované a trpia hladom v neoficiálnych detenčných centrách v Líbyi ovládaných milíciami zapojenými do pašovania. Podľa UNICEF sú centrá v zásade väzeniami, kde sú ľudia držaní kvôli výkupnému a nútení k prostitúcii či inej práci. Mladé dievčatá tu dokonca nútia k antikoncepčným injekciám, aby neotehotneli.
Prispievajú cieľové krajiny k pašeráctvu?
Mnohé štáty na príliv ľudí reagovali radikálnym posilnením ochrany hraníc. Odborníci však politikov varujú, že takáto reakcia pašeráctvo nepotláča, ale naopak prilieva olej do ohňa. Čím ťažšie bude pre zúfalých ľudí sa presúvať cez hranice, tým skôr budú potrebovať pomoc prevádzačov, aby sa dostali tam, kam smerujú.
Na ilegálne pašovanie doplatili sami migranti: Havaroval mikrobus, šoférom bol len chlapec
Generálny tajomník medzinárodnej organizácie pre ľudské práva Amnesty International, Salil Shetty, ostro kritizuje tvrdý postup krajín ako je Austrália, ktorej flotila vracia lode pašerákov späť na more a ľudí zadržaných na palube posiela do imigračných centier v tretích krajinách. Podľa neho Austrália a ďalšie štáty nasledujúce jej príklad nielen porušujú medzinárodné dohovory o utečencoch a ľudských právach, ale zároveň posilňujú pašeráctvo. "Je úplne jedno, ako bude hraničný múr vysoký a ako bude pobrežná stráž vyzbrojená. Ľudia, čo nemajú čo stratiť, si nájdu vždy cestu, ako neznesiteľnej situácii uniknúť, aj keď to znamená nasadenie života počas nebezpečnej cesty," poznamenal.
Masové presuny
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHRC) vojny a perzekúcie teraz vyháňajú z domovov najviac ľudí od tej doby, čo sa o utečencoch začali viesť záznamy. Posledná správa UNHRC uvádza, že na konci roka 2015 dosahoval počet nútene premiestnených osôb 65,3 milióna, zatiaľ čo rok predtým to bolo 59,5 milióna. Väčšina z nich zostala v rodnej krajine, ale zvyšok sa dal do pohybu. Koľko ľudí je každoročne za odplatu prepašovaných cez hranice, nejde detailne popísať, pretože sú k dispozícii len čiastkové údaje. Podľa IOM však existujú dôkazy o tom, že pašeráci sprostredkovávajú pohyb obrovského počtu ľudí. Europol napríklad odhaduje, že 90 percent migranov, ktorí prekročia bez dokladov európske hranice, tak urobí za pomoci prevádzačov.
Cesty smrti
V roku 2016 zahynulo počas migrácie rekordných 7870 ľudí. To zahŕňa aj 5100 mužov, žien a detí utopených v Stredozemnom mori, ktorá je nasmrteľnejšou migračnou trasou na svete. Tento rok podľa IOM doteraz počas migrácie zmizlo alebo zomrelo viac ako 2100 osôb. Celkový počet obetí pašeráctva je ale bezpochyby oveľa vyšší. Nikto nevie, koľko Afričanov zomrelo pri prechode Sahary cestou do Líbye, ktorá je rušnou križovatkou pre cesty smerujúce na člnoch do Európy.
Veľké zisky, malé riziko
Pašovanie ľudí je zločinom s vysokými ziskami a nízkym rizikom. V kľúčových pašeráckych koridoroch sa platby často uskutočňujú cez systém Havala, čo je neformálny spôsob prevádzania peňazí založený na ústnej dohode a zahŕňajúci obrovskú sieť účastníkov najmä na Blízkom východe, v Africkom rohu a severnej Afrike. Zjednodušene povedané, ide o spôsob prevádzania peňazí bez toho, aby sa skutočne presunuli. Tento systém založený na čestnom slove nezanecháva za sebou žiadne dokumenty, ktoré by mohli vyšetrovatelia sledovať. Používa sa však aj hotovosť a Europol a ďalšie organizácie poukazujú na to, že sa hotové peniaze vo veľkom pohybujú cez hranice. Zisky z pašeráctva sa vracajú do legálnej ekonomiky a "perú sa" napríklad investíciami do nehnuteľností. Vyšetrovateľom sťažuje prácu aj fakt, že niektorí migranti nespolupracujú a nechcú poskytnúť informácie o tom, komu zaplatili, dokonca ani vtedy, keď boli počas cesty týraní. Čiastočne je to preto, že by mohli v budúcnosti potrebovať prevádzačov pre svojich príbuzných.
Ak situáciu nerieši uzavretie hraníc, čo bude fungovať?
Vysoký komisár OSN pre utečencov, Filippo Grandi, v máji zverejnil niekoľko ohromujúcich štatistík. Počas jediného víkendu v máji sa pokúsilo prekonať Stredozemné more a dosiahnuť talianske brehy viac než 6000 osôb. Asi 70 z nich pri tom zahynulo. Grandi sa už skôr dôrazne staval proti snahám vlád zablokovať cesty využívané migrantmi a tvrdil, že uzavretím hraníc sa humanitárny problém nevyrieši.
Napriek námornej operácii Sophia, ktorou chce EÚ znížiť pašovanie ľudí v Stredozemnom mori a predchádzať utopeniu migrantov, sa v priebehu dvoch dní preplavili zo severnej Afriky do Európy tisíce osôb. Šéf operácie Manlio Scopigno uviedol, že jeho mandát zahŕňa identifikovanie, zadržanie a zaistenie lodí prepravujúcich migrantov, "nie zachraňovanie životov na mori". V skutočnosti však Sophia bola doteraz úspešnejšia pri zachraňovaní životov ako pri boji s pašeráctvom. Za rok a pol svojej existencie sa jej podarilo zadržať 101 pašerákov, vyradiť z činnosti 387 člnov a zachrániť 33-tisíc migrantov.
Čo ďalej?
Odborníci na migráciu sa zhodujú, že svetové spoločenstvo zle plánuje a zle zvláda nevyhnutné masové pohyby ľudí vo svete sužovanom častejšími a dlhšími konfliktami, najrôznejšími represiami a obrovskými ekonomickými rozdielmi. Vedúci predstavitelia štátov súhlasia s rozhodnutím minulého VZ OSN usilovať o nový celosvetový dohovor o ochrane práv utečencov a migrantov, usilovať o záchranu životov, zdieľať zodpovednosť pri veľkých pohyboch ľudí a snaži sa skoncovať s dlhým čakaním na presídlenie, ktorému čelí toľko utečencov. Podľa všetkého to ale bude ťažká debata.