REYKJAVÍK - Počas niekoľkých rokov na Islande takmer vykynožili pitie alkoholu a užívanie drog a tabaku medzi mládežou. Stačilo dodržiavať tri veci - zákaz vychádzania, prevencia a šport.
Koncom 90. rokov minulého storočia ukázalo niekoľko prieskumov, ako sú mladí Islanďania prepadli zlým návykom. Viac ako 40 percent mladých ľudí medzi 15 a 16 rokmi vtedy uvádzalo, že minulý mesiac pili alkohol, každý štvrtý fajčil a 17 percent z nich priznalo, že má skúsenosti s kanabisom. Tieto čísla patrili k najhorším v Európe.
"Tieto údaje boli neprijateľné, bol to šok. Kto prechádzal ulicami Reykjavíku v piatok alebo v sobotu večer, mal strach! Dospievajúca mládež sa po nich potulovala opitá, hlučná a sprostá. Bolo to nebezpečné. Celá spoločnosť tým bola znepokojená, nielen rodičia," uvádza profesor psychológie v Denveri, Harvey Milkman, ktorý sa zapojil do projektu boja proti týmto nešvárom od samého počiatku.
Na popud Jóna Sigfussona, riaditeľa Islandského centra pre sociálny výskum a analýzu (ICSRA), začala vláda vo februári 1997 program nazvaný Drug-free Iceland (Island bez drog), ktorý bol nakoniec premenovaný na Youth in Iceland (Mládež na Islande). Žiaci základných a stredných škôl mali vyplniť dotazníky, ktoré umožnili dôkladne preskúmať celú túto generáciu. "Kedy ste naposledy pili alkohol? Boli ste už niekedy opití? Skúšali ste už fajčiť? Ak áno, koľko cigariet vyfajčíte? Koľko času trávite s rodičmi? Akým aktivitám sa venujete?"
V roku 1998 úrady a sociálni pracovníci usúdili, že získali dostatok informácií, aby mohli začať všeobecnú mobilizáciu. Zákaz nočného vychádzania platí pre maloleté osoby od 13 do 16 rokov, ktoré majú doteraz zakázané vychádzať von po 22. hodine, s výnimkou od 1. mája do 1. septembra, kedy je vonku dlho svetlo. Plnoletosť bola posunutá zo 16 na 18 rokov, predaj cigariet je zakázaný osobám mladším ako 18 rokov a predaj alkoholu ľuďom mladším ako 20 rokov. Na Islande, mimochodom, nie je cigarety v obchodoch ani vidieť a ich cena patrí k najvyšším v Európe, v priemere to je devať eur za škatuľku. A rovnako, ako vo väčšine severských štátov, sa alkohol predáva v štátnych obchodoch a je zaťažený 80-percentnou daňou.
Na druhej strane program kládol dôraz na šport. V islandskej metropole dostáva každá rodina ročne 35-tisíc islandských korún (cca 300 eur) na dieťa od 6 do 18 rokov, aby mohlo prevádzkovať mimoškolské aktivity. Niektorí v tom vidia jeden z faktorov vysveteľujúcich kvalifikáciu islandského futbalového tímu na futbalový turnaj EURO 2016, kde bol vyradený až vo štvrťfinále s Francúzskom.
Pätnásťročný Kristján Jóhannesson vyhlasuje, že nikdy nevypil ani kvapku alkoholu a nedotkol sa cigarety. Na stenách svojej izby má vystavené svoje úspechy v rybolove a futbale. Päťkrát týždenne hrá futbal a nedávno bol vybraný do národného tímu hráčov mladších ako 16 rokov. A vo veku, kedy sa tínedžeri zatvárajú vo svojich izbách, trávi Kristján čo najviac času s rodičmi. Autori islandského programu totiž kladú dôraz na rodinný život. Mnohí rodičia sa riadia ich odporúčaniami. "Robíme s deťmi viac vecí ako predtým," priznáva mladíkova matka Asdis, ktorá hráva so synom okrem iného aj bowling.
Od roku 2006 sa 35 miest v 17 krajinách, prevažne v Európe, podieľa na európskom projekte inšpirovanom Islandom. Medzi účastníkmi iniciatívy je aj španielske mesto Tarragona. Avšak takéto radikálne opatrenia ako na Islande, sú ešte v zahraničí vzácne.
