YUNGAY - Kamene, piesok a mimoriadne sucho. Púšť Atacama v Čile patrí k tým miestam na Zemi, ktoré sa najviac podobajú podmienkam na Marse. Preto priťahuje vedcov, ktorí hľadajú možné dôkazy o živote na červenej planéte.
V tejto rozsiahlej púšti s rozlohou 105-tisíc kilometrov štvorcových sa môže teplotný rozdiel medzi dňom a nocou pohybovať až okolo 40 stupňov Celzia. Vlhkosť vzduchu je tu iba dve až tri percentá. Ide o najsuchšiu lokalitu na svete.
Mikroorganizmy (baktérie a cyanobaktérie) sa tu vyvinuli tak, že sú schopné prežívať v týchto extrémnych podmienkach a prakticky bez vody, pod mimoriadne silným slnečným svitom a takmer bez potravy. Ich odolnosť zaujíma expertov, ktorí ich sem prichádzajú študovať. "Cieľom je pochopiť, ako tieto mikroorganizmy žijú, ako získavajú vlhkosť a ako sa prispôsobujú podmienkam," vysvetľuje biologička Cristina Doradorová z Čílskej univerzity.
Vedci sa domnievajú, že ak môže za takých podmienok existovať život na Zemi, mohol by možno byť aj na Marse. A to zrejme veľmi podobne tomu, čo je vidieť na Atacame, uvádza Doradorová, ktorá v mobilnom laboratóriu analyzuje vzorky odobraté v púšti.
Mars, ktorý je z planét slnečnej sústavy najbližšie k Zemi, priťahuje vedcov desiatky rokov. Štyri roky tam robot Curiosity vyslaný NASA hľadá stopy života. Fotografie povrchu planéty, ktoré posiela na Zem, sa veľmi podobajú púšti Atacama - obrovské rovné plochy posiate sedavými skalnatými útvarmi.
Ďalší robot NASA pracuje od vlaňajška v Čile; Krex-2 vo februári zahájil druhú sezónu testov v okolí Yungay. V rámci tohto projektu amerického úradu, ktorý má trvať do začiatku roka 2019, vykonáva na Atacame 35 vedcov z Čile, USA, Francúzska a Španielska rozsiahle testy.
"Extrémne sucho tu pretrváva najmenej 10 až 15 miliónov rokov, možno ešte dlhšie. Ak k tomu pripojíme intenzívne a dlhodobé ultrafialové žiarenie Slnka, znamená to, že to málo života v Atacame sú mikróby žijúce pod skalami alebo v nich. Rovnako tak, ak existuje alebo niekedy existoval život na Marse, sucho planéty a intenzívne žiarenie ho pravdepodobne zahnali pod zem. Atacama je teda vhodným miestom na to, aby sme sa učili hľadať život na Marse," vyhlásil nedávno Národný úrad pre letectvo a vesmír.
Na rozdiel od našej planéty sa zdá byť Mars akoby ustrnul v čase, v inej epoche slnečnej sústavy. Prípadné objavy známok fosílneho života na červenej planéte by teda mohli naznačiť, aký bol pôvod Zeme. Profesor Nitschelm hovorí kategoricky: "Ak nie je život na Marse, potom je isté, že nie je ani inde v slnečnej sústave. Všetky ostatné planéty našej sústavy totiž majú oveľa horšie podmienky, pokiaľ ide o teplotu a slnečné žiarenie."
NASA na rok 2018 oznámila vyslanie nového robota InSight a na rok 2020 sa chystá vyslanie spoločného rusko-európskeho robota. Americký prezident Donald Trump podpísal 21. marca výnos definujúci centrálny cieľ NASA na nadchádzajúce desaťročia - pilotované misie do ďalekého vesmíru, najmä na Mars v 30. rokoch. Experti sa však vyjadrujú jednoznačne; na dosiahnutie červenej planéty vzdialenej 225 miliónov kilometrov od Zeme by bolo treba skutočný technický prelom a kolosálny rozpočet.
