RÍM - Dátum nášho narodenia predurčuje náš zdravotný stav po celý život. Ročné obdobie má zrejme vplyv na to, či budeme viac či menej náchylní k rôznym ochoreniam. Napríklad najzdravší ľudia majú narodeniny v máji, tí menej šťastní v októbri, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Najsmutnejšie porovnanie krajín Európy: Slovensko posledné! Keď zistíte v čom, bude to ešte horšie
Rozsiahla štúdia Kolumbijskej univerzity v New Yorku identifikuje výraznú súvislosť medzi mesiacom, v ktorom sa človek narodil, a sklonom k celej sérii ochorení. Štúdia, publikovaná na stránkach Journal of American Medical Informatics Association, použila algoritmus, ktorý zahŕňal v časovom období 28 rokov súvislosti medzi mesiacom narodenia u 1,7 milióna osôb a výskytom takmer 1700 chorôb.
"Spočiatku boli všetci skeptickí alebo sa tomu smiali," hovorí jeden z autorov štúdie Nicholas Tatonetti z Lekárskeho centra Kolumbijskej univerzity. "Nejde však o astrológiu. Ročné obdobie so sebou prináša rozmanité faktory týkajúce sa životného prostredia, ktoré v čase narodenia pôsobí. Iba teraz sa učíme viac poznávať veľkú úlohu, ktorú zohráva životné prostredie a vzájomné pôsobenie génov a tohto prostredia na náš vývoj. Toto by mohol byť spôsob, ako začať skúmať účinky životného prostredia na našu genetiku," dodáva.
Z výsledkov štúdie vychádzali najuspokojivejšie informácie týkajúce sa tých, čo sa narodili od mája do augusta: tí by mali mať najnižšiu tendenciu prepadnúť najrôznejším chorobám. Naopak oveľa menej šťastní sú tí, ktorí sa narodili v októbri. Títo ľudia majú krehké zdravie a výraznú tendenciu k duševným poruchám, ako je neschopnosť sústrediť sa a hyperaktivita. Osoby narodené v marci sú náchylné predovšetkým ku kardiovaskulárnym chorobám, zatiaľ čo tí, ktorí majú narodeniny v decembri, bývajú častejšie postihnutí dýchacími problémami.
Mechanizmy pôsobiace na základe životného prostredia sú málo známe. Zmena stravovania a každoročná séria infekčných ochorení môžu ovplyvniť vývoj človeka na desiatky rokov dopredu. Môžeme byť tiež vystavení pôsobeniu rôznych typov alergénov v jednotlivých ročných obdobiach. Pokiaľ ide o náš zrak, niektoré štúdie ukázali, že obdobia, kedy je málo slnka, pomáhajú regulovať rast očnej buľvy. Tak je u deti narodených v zime menšia pravdepodobnosť, že budú musieť nosiť okuliare. Potom tu je vitamín D, ktorý je produkovaný, keď je pleť vystavená slnku.
Už koncom 90. rokov minulého storočia Leonid Gavrilov z Chicagskej univerzity zistil, že osoby narodené na jeseň majú tendenciu žiť dlhšie. Odvtedy potvrdili jeho tézu početné štúdie, ktoré sa týkali storočných osôb. Jeho posledný výskum ukázal, že deti narodené na jeseň majú zhruba o 40 percent vyššiu pravdepodobnosť, že sa dožijú sto rokov, než osoby narodené v marci.
Sreeram Ramagopalan z Oxfordskej univerzity zase skúmal lekárske záznamy týkajúce sa takmer 60.000 pacientov v Anglicku. Preukázal, že u detí narodených v zime a na jar je všeobecne vyššie riziko výskytu schizofrénie, depresie a bipolárnej poruchy.
