CARACAS - Viac ako štvrť storočia sa vedci i široká verejnosť snažia prísť na to, ako vyzerala Amerika pred kontaktom s Európanmi. Veľké planiny a lesy na východe Severnej Ameriky neboli tak úplne nedotknuté, práve naopak. Vedci prišli na to, že rozsiahle časti lesov obrábali ľudia. Kontinenty neboli neobývané, boli tam mestá postavené pôvodnými obyvateľmi. Rovnako ako Európania, aj pôvodní obyvatelia zmenili prírodu v oboch Amerikách.
Vedecký magazín Science publikoval na túto tému štúdiu, na ktorej sa podieľalo štyridsať vedcov. Tí tvrdia, že vplyv činnosti ľudí možno pozorovať aj na relatívne nepreskúmanom mieste s veľmi rôznorodou flórou a faunou, a to v Amazonskom pralese. Ľudia tu pôdu obrábali viac ako osemtisíc rokov. Pestovali hlavne určité druhy rastlín, napr. kakaovník či para orechy, ktoré postupom času zdomácneli. Hoci väčšina z pôvodných obyvateľov prišla o život s príchodom Európanov, dopad ich činnosti na prírodu je podľa odborníkov stále znateľný.
"Ľudia prišli do Amazonského pralesa pred 10-tisíc rokmi, možno ešte skôr. Začali využívať také druhy rastlín, ktoré pre nich boli užitočné. Asi pred 8000 rokmi ten výber ešte zúžili," vysvetlila vedúca štúdie Carolina Levisová, ktorá pôsobí na univerzite vo Wageningene v Holandsku.
Vedci tvrdia, že toto zdomácňovanie amazonských rastín postupne zmenilo prírodu v regióne. Levisová a jej kolegovia prišli na to, že niektoré druhy rastlín (para orechy a gumovník), ktoré pôvodní obyvatelia pestovali, naďalej tvoria značnú časť pralesa, predovšetkým v jeho juhozápadnej časti.
Pôvodní roľníci v Amazónii pravdepodobne žili v takzvaných galaktických komunitách, delila ich od seba vzdialenosť, ale spájalo ich obchodovanie. Mohli sa navštevovať, napríklad pomocou člnov. "Nedávne archeologické štúdie, predovšetkým tie z posledných dvadsiatich rokov, poukazujú na to, že pôvodné komunity boli väčšie, komplexnejšie a mali výraznejší vplyv na najväčší a najrôznorodejší tropický prales na svete," povedal archeológo José Iriarte z Exeterskej univerzity v Británii. Na štúdii sa síce nepodieľal, ale tvrdí, že najobsiahlejšou a najdetailnejšou prácou svojho druhu. Podieľali sa na nej botanici, archeológovia a biológovia.
