LONDÝN - Vedci objavili skamenené mikroorganizmy, ktoré podľa nich môžu patriť k vôbec najstarším formám života na planéte Zem. Fosílie, ktoré našli v neraste starom približne štyri miliardy rokov, majú črty podobné s oveľa neskôr vyvinutými mikróbmi. Uvádza to výskumná správa zverejnená v časopise Nature. Tento nález vedie k domnienkam, že obdobné organizmy kedysi existovali aj na Marse.
Ruský vedec objavil pôvodcu najhorších ochorení: Táto mikroskopická vec môže za milióny úmrtí
Vedci našli nepatrné čiastočky v červenom mineráli zvanom hematit, čo je chemickým zložením oxid železitý. Pochádza z kanadského geologického náleziska Nuvvuagittuq severovýchodne od mesta Québec. Jeho vek odhadli na 3,77 až 4,29 miliárd rokov, teda na geologické pomery nedlho po vzniku našej planéty. Z tejto doby neexistujú žiadne presvedčivo doložené známky života.
"Cítite sa veľmi pokorne, keď máte v rukách najstaršie známe formy života a môžete sa na ne pozerať a analyzovať ich," povedal stanici BBC britský vedec Matthew Dodd, ktorý mikroskopické štruktúry skúmal na univerzite v Londýne.
Organizmy majú podľa neho rozmer zodpovedajúci desatine hrúbky ľudského vlasu a sú čiastočne prestúpené hematitom. Podľa Dodda môže objav ľudstvu umožniť lepšie porozumenie počiatku života na Zemi.
Vedecká komunita býva zvyčajne k podobným objavom skeptická, lebo býva veľmi ťažké dokázať, či sú fosílie skutočne pozostatky niekdajšieho života a nevznikli iným spôsobom.
Doteraz zrejme najstarším všeobecne uznávaným dôkazom o výskyte živých organizmov na Zemi sú skameneliny nájdené v západnej Austrálii v kameňoch starých takmer 3,5 miliardy rokov.
